najstrašidelnejší hrad na svete!
V podstate každý hrad alebo zámok ukrýva nejaké tajomstvá, niektoré bývajú úsmevné, dojemné alebo veľmi smutné ale bývajú aj desivé.
V írskom meste Roscrea v kraji Offaly je hrad nazvaný Leap. Postavený bol v 15.storočí a jeho prvými majiteľmi bola rodina menom O`Carroll. Na čele tohotu rodu stáli dva bratia, ktorí sa nevedeli dohodnúť kto z nich bude vládnuť. Tak vymysleli taký plán, že skočia zo skaly a ten ktorý zostane živý bude vládnuť. Jeden z bratov skok neprežil a druhý sa tak mohol ujať „žezla“. Iná verzia zas hovorí, že jeden brat zavraždil toho druhého.
No jeden muž z ich rodiny bol mimoriadny násilník ktorý držal v zajatí ženu, tú pravidelne znásilňoval a keď otehotnela a porodila, tak dieťa vlastnoručne zabil pretože vraj nemajú dostatok možností uživiť ho. Nešťastná matka si skokom zo skaly zobrala život. Dodnes sa vraj oblečená v červených šatách túla v komnatách hradu ...
Ďalšími majiteľmi hradu bola rodina Darbyovcov ktorá hrad vlastnila až do roku 1922, kedy hrad vyhorel. Táto rodina mala v okolí veľmi zlú povesť pretože všetky konflikty vždy riešili tak, že svojho nepriatelia zavraždili. Do hradnej hladomorne, v ktorej sa na bočnej stene nachádzali ostré hroty, hádzali všetkých nepohodlných ľudí. Skôr ako ich tam hodili im ale nedávali žiadne jedlo a nešťastníci sa potom keď boli v agónii sami na tie hroty napichli. Rodina bola teda nesmierne krutá, takže bolo logické že okolie sa pre istotu od nich dištancovalo.
Súčasťou areálu je aj v neobývaný kňazov dom ktorý vyhorel spolu s hradom. Kvôli desivým historkám tento dom nikto nechcel renovovať, pretože v minulosti sa tam vraj odohrali hrozné veci, ktoré ovplyvnili celú atmosféru v jednotlivých miestnostiach. Podľa nájdených listín tam nechcel už v minulosti nikto spávať, pretože hneď ako si večer ľahol do postele, začala na neho padať silná mora, ktorá mu nedovolila dýchať a ani pohnúť sa.
Toto tajomno bolo veľkým lákadlom pre jednu šľachtičnú z rodu Darbyovcov ktorá sa venovala čiernej mágii. Rozhodla sa že bude kontaktovať všetky duše zomrelých a údajne v tom bola veľmi úspešná. Po jej smrti duchovia z hradu neodišli a sústredili tam ešte viac negatívnej energie.
Často tu vraj vídať ducha vyzlečeného muža alebo ducha plešatého mnícha.
Naviac, na hrade strašia aj nešťastné duše všetkých v minulosti zavraždených ľudí, strašia tu dokonca aj duchovia malých dievčatiek. Jedno z nich zomrelo ako 11 ročné po páde z hradieb a ďalšie sa šuchtá po chodbách so zdeformovanou nohou, ktorú ťahá za sebou. Všetci čo sem prídu na prehliadku hradu bývajú riadne vydesení.
Hrad sa stal samozrejme silným magnetom pre lovcov duchov, ktorí sem pravidelne chodia hľadať nespokojné duše - a vraj sú v tomto úspešní!
Po niekoľkých rokoch chátrania sa majiteľmi hradu stala rodina Ryanovcov ktorá hrad vlastní dodnes. Po veľkom požiari hrad čiastočne zrekonštruovali a zariadili rôznymi starožitnosťami, ktoré nakúpili v bazároch. Ak máte záujem, stačí vraj zatelefonovať na ich telefónne číslo ktoré majú zverejnené na sociálnych sietiach. Vraj vám ochotne urobia na hrade prehliadku spojenú s večerným posedením pri hudbe a tradičných tancoch. Ak by vám to bolo málo, majiteľ hradu vám porozpráva rôzne historky alebo vám pustí video o meste Roscrea.
Nuž, aj by som išla ale to by som musela byť zdravá a mať o niekoľko rokov menej...
Podle fotky opravdu působí pěkně tajemně. Škoda jen, že je Irsko tak daleko, tento hrad by určitě stál za návštěvu. I u nás máme ale spoustu zámků a hradů, které mají tajemnou pověst :)
OdpovedaťOdstrániťTakéto a podobné tajomno ma vždy lákalo a zaujímalo. Rada by som navštívila napríklad katakomby v Jihlave, dosť som o nich počula, dokonca v TV išiel aj dokumentárny film. Len či sa tam niekedy dostanem, to je otázne ... ☺
OdstrániťToto by mne nelákalo, mám husí kůži jen když to čtu. Je to strašné.
OdpovedaťOdstrániťMyslím že každý opustený priestor ktorý má nejakú pochmúrnu minulosť bude na tom rovnako. Mňa to ale láka... ☺
OdstrániťJako Libuška,nedostal by mě tam nikdo ani hevérem.Já raději do příbytků,kde bylo štěstí a láska.Jsem holt citlivka ☺
OdpovedaťOdstrániťPřeji krásný nový týden ve zdraví ☺
Evka, tiež som dosť citlivá, ale takéto "tajomná" ma vždy zaujímali a lákali. Možno aj preto, že človek stále nevie čo je na tom pravdy a preto ju chce poznať ... Uži si nový týždeň v pohodičke! ☺
OdstrániťZajímavý článek to určitě je, ale za napětím nemusíme jezdit do Irska. Navštívila jsem už spoustu našich hradů a zámků a na mnohých průvodce připomíná nějakou místní raritu, mají tam strašidla nebo Bílou paní, která chodí po hradbách, byli jsme na Zvíkově, tam zase "řádil" zvíkovský rarášek, na Červené Lhotě je taky místní pověst. Připomínáš, Vierko, jihlavské katakomby, tak tam jsme byli s přítelem před dvěma lety a průvodce na to upozorňoval. Byli jsme i v katakombách v Táboře nebo Litoměřicích... no, je toho fakt hodně. Ale nemohu psát, že by mě tam nikdo nedostal, prostě si to projdeme, něco vyfotíme, vyslechneme. Hanka
OdpovedaťOdstrániťHanička, ozaj Ti závidím, že si mala (a máš) možnosť navštíviť miesta ktoré Ťa zaujímajú. Kedysi som pochodila dosť hradov, zámkov či kaštieľov na Slovesnku, niečo aj na Morave ale dnes sa to už tak často nedá...
OdstrániťHani, v tých jihlavských katakombách bolo cítiť niečo mimo reálne zmýšľanie?? ☺
Musím říct, že tehdy ta návštěva Jihlavy nebyla plánována, vraceli jsme se z dovolené v Čechách a napadlo nás najít si ubytování asi v půli cesty a zrovna hotel v Jihlavě byl volný. Už tím, že to bylo ve středověku horní město (stříbro), bylo podporováno panovníkem a je to znát. Tehdy jsme se rozhodovali jestli jít do ZOO nebo do katakomb, ale pak jsme uvážili, že slon vypadá stejně v Jihlavě i v naší ZOO, tak vyhrály katakomby. Jak jsem psala, už jsme byli v několika katakombách, ale tady je cítit takové napětí. Jistě, asi každý měl informace o těch zvláštnostech, mluvil o tom i průvodce, ale hlavně v jednom místě bylo cítit takové zvláštní napětí, pocit,který se těžko popisuje. Hanka
OdpovedaťOdstrániťHaha citujem: "slon vypadá stejně v Jihlavě i v naší ZOO". Tak to si napísala super, rozumné to rozhodnutie! Naviac, byť v Jihlave a nezájsť do tých katakomb ... to by bol asi hriech. To zvláštne napätie by som rada zažila aj na vlastej koži, len mám pocit že moja prítomnosť by tú zvláštnu atmosféru zrušila a všetko by bolo v norme. Buď vo mne niečo je, alebo ... ☺ ☺ ☺
Odstrániť