Berlínsky múr

 

 

starší vedia, mladší by mali vedieť

Tento múr je najznámejší symbol studenej vojny, ktorý na necelých 30 rokov (od 13.08.1961 do 9.11.1989) betónovou „hranicou“ dlhou 45km rozdelil mesto Berlín na východnú a západnú časť. Rozdelil tak Nemecko a prakticky celú strednú Európu na východný a západný sektor. Celková dĺžka múru mala 165km (z toho 120km bola hranica medzi západným Berlínom a Brandenburskom.

Prečo a ako sa to stalo?

Napriek tomu, že Berlín bol vojnou zničený, víťazi mali o mesto záujem.

Na základe Postupimskej konferencie bol preto Berlín po skončení II.svetovej vojny rozdelený do 4 okupačných zón a do 4 sektorov. Z troch západných častí mesta ktoré od fašizmu oslobodili spojenecké armády (USA, Veľká Británia a Francúzsko), vznikol západný Berlín. Na toto okamžite reagovali Rusi a tak v časti mesta ktoré od fašizmu oslobodili oni, vznikol východný Berlín. Mesto Berlín sa teda po rozdelení stalo hlavným mestom západného sektoru a zároveň aj hlavným mestom východného sektoru. Celé Nemecko bolo rozdelené na dve samostatné republiky západnú (NSR/BRD) a východnú (NDR/DDR), obe republiky mali spoločné hlavné mesto, však to bolo politicky rozdelené. 

Dôvod na vybudovanie betónového múru v meste bola hlavne skutočnosť, že približne 3 milióny obyvateľov východného sektoru emigrovalo do západného sektoru - vtedy sa tam nenachádzala žiadna fyzická hranica.

Vedúci predstavitelia NDR spoločne s Rusmi ako svojim patrónom sa rozhodli situáciu nejako vyriešiť aby občania nemohli utekať na západ. A tak v lete v roku 1961 bolo prijaté uznesenie o nasadení ozbrojených síl, polície, pohraničnej stráže a jednotiek podnikových milícií, ktoré prerušia akékoľvek spojenie medzi západným a východným Berlínom. Obratom došlo k vybudovaniu opevnených železobetónových hraníc ktoré boli ešte opatrené ostatným drôtom, preto sa tento Berlínsky múr označuje aj ako „železná opona“.

Ale aj potom ako bol tento múr vybudovaný, dochádzalo k veľmi dramatickým pokusom o útek. V niektorých miestach nebol múr ešte dostatočne vysoký a chránený ostnatým pletivom, alebo bol v tesnej blízkosti obytných budov, takže ľudia utekali s nasadením svojich životov cez okná. Krátko potom bol múr zvýšený a okná zabetónované.

 Ľudia sa ale stále pokúšali utiecť na západ. Počas 28 ročnej existencie tohoto múru bolo pri pokuse o útek zavraždených okolo 240 ľudí, niektorí zomreli hneď a niektorí zomreli na vykrvácanie, keďže pohraničná stráž ich nechala vykrvácať na mieste kde po streľbe padli. Podľa dnešných odhadov bolo okolo 75 tisíc občanov potrestaných za nedovolené opustenie republiky alebo za pokus o útek ...

Obrázky som šupla do gif animácie:

Rovnako rýchlo ako bol múr postavený, tak rýchlo aj padol. Východonemecké stranícke vedenie sa totiž krátko pred tým zaoberalo nutnými zmenami v systéme krajiny a rovnako diskutovalo o hraniciach.

Situácia bola totiž mimoriadne vážna, pretože Maďarsko sa v tom čase rozhodlo otvoriť hranice do „kapitalistického“ Rakúska a tak sa množstvo východných Nemcov rozhodlo precestovať za slobodou celé vtedajšie Československo, následne Maďarsko a vstupu do Rakúska im tak už nič nebránilo.

Dňa 9.11.1989 prenášala naživo východonemecká televízia tlačovú konfereciu, kde mal prejav člen politického byra Günter Schabowski. Ten sa vyjadril v tom smere že do západného sveta sú cesty otvorené a môžu sa uskutočniť cez všetky hraničné priechody. Na otázku kedy vstupuje toto uznesenie do platnosti odpovedal G. Schabowski : „ihneď“.

V podstate okamžite po tomto vyhlásení začali tisícky obyvateľov východného Berlína demolovať nenávidený múr, zakrátko sa k nim pridali aj obyvatelia západného Berlína. Rodiny, ktoré sa skoro 30 rokov nevideli sa mohli znovu objať. Šesť úsekov tohoto múra zostalo stáť ako spomienka na obdobie neslobody. Dňa 30.11.1990 bolo Nemecko opäť zjednotené a Berlín je opäť jeho hlavným mestom. Komunistický režim tým pádom totálne skolaboval v štátoch strednej Európy...

Zdroj

Osobne mám z toho obdobia jeden zaujímavý zážitok. V roku 1989 som bola tehotná, preto som nešoférovala ale cestovala len autobusom. Chcela som prejsť po prechode pre chodcov na druhú stranu hlavnej cesty, ale z ľavej strany išli smerom na hranice s Maďarskom autá, takže som musela čakať. Dlho som tam stála až som si uvedomila, že tých áut je akosi priveľa. Vtedy som si všimla, že autá ktoré okolo mňa prechádzajú sú viac-menej samé wartburgy a trabanty z NDR, ktoré mali uloženú batožinu na strechách áut. Nechápala som - veď leto sa skončilo, tak načo sa teraz trepú a to až v takom množstve na Balaton? (jazero v Maďarsku). Že by tam bol nejaký zraz trabantistov? Nie. Až neskôr som sa dozvedela, že išlo vlastne o „inváziu dederónov“ a to práve vtedy, keď Maďari otvorili svoje hranice k Rakúšanom. Naše správy boli v tom čase úbohé a takéto udalosti sa len tak ľahko nehlásili.

Na vysvetlenie : výraz „dederón“ sa používal ako hovorové označenie východných Nemcov (Deutsche Demokratische republik - DDR), teda slovne dédéer, dederón. Táto prezývka im vydržala fakt niekoľko rokov...

Trabant na obrázku symbolizuje prerazenie múru za slobodou a jeho ŠPZ tabuľka nesie dátum kedy nenávidený múr padol.