😉 tu sa dozvieš všetko čo len chceš 😉 teda skoro všetko 😉 ak ti tu niečo chýba, napíš mi na latryna@azet.sk 😉

1. 12. 2009

Ladislav Chudík

 
 

 
Narodil sa v malej obci Hronec v okrese Banská Bystrica - v rodine majstra valcovne v Podbrezovej.
Brána k umeniu sa mu otvárala už počas detstva. Mama mu spievala a sčítaný otec mu pomáhal objavovať literatúru, učil ho prvé básne (napríklad Chalupkovho Valibuka). Neskôr prišlo divadlo. Najprv bábkové Stražanovo, ktoré hral s kamarátom. Sníval o tom, že bude strojvodcom. Mal jedenásť rokov, keď ho vypravili na štúdiá do Kremnice. Mama ho vyprevádzala slovami: "Buď dobrý a múdry!" To už začínal byť známy ako recitátor a ochotnícky herec. Po maturite sa vybral do Bratislavy, kde sa zapísal na filozofickú fakultu, na štúdium slovenskej a ruskej litaratúry. Už v roku 1944 začínal ako elév v SND a zároveň študoval na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória. Čiže jeho slovami: "Strmhlav som sa vrhol na profesionálne dosky..."
Ako dvadsaťtriročný mal už za sebou vyše dvadsať postáv.
 
V rokoch 1946 - 1951 pôsobil na novootvorenej Novej scéne, ale potom sa vrátil do SND, kde vytvoril množstvo zaujímavých postáv v Macbethovi, Herodesovi a Herodiade, Henrichovi IV., Ibsenovom Borkmanovi a ďalších inscenáciách. Pre všetky bola charakteristická noblesa, majestátnosť a kultivovanosť stvárnenia ako aj vnútorné bohatstvo, ktoré im dodal svojim hereckým prejavom.
Filmári ho objavili už krátko po vojne, no jeho prvou titulnou postavou bol až Kapitán Dabač v rovnomennom Bielikovom filme z roku 1959. 
Po nežnej revolúcii (1989) bol Chudík krátky čas ministrom kultúry, ale srdce ho ťahalo späť k herectvu. Ladislav Chudík pôsobil ako pedagóg na Štátnom konzervatóriu a neskôr na VŠMU a je autorom publikácie zasvätených článkov O herectve. Za svoje herecké výkony získal celý rad ocenení.
Vysoká profesionalita je pre majstra Chudíka samozrejmosťou nielen na javisku, obrazovke či filmovom plátne. Odráža sa aj v súkromí. Napríklad dodržiavanie termínov, práca so slovom bez ohľadu na to, či ide o rozhovor, anketu alebo list. Vraví, že je to jednoduchá úcta k človeku, keď odpovie na list, poďakuje sa písomne za gratuláciu. Alebo keď ocení niečo dobré.
 
Videli sme ho : Nemocnica na kraji mesta, Rozruch na onkológii, Trofej neznámeho strelca, Luk kráľovny Dorotky, Niet innej cesty, Volanie démonov, Vrah zo záhrobia, Vlčie diery, Kapitán Dabač, Lazy sa pohli... a v mnohých ďalších nemenej zaujímavých postavách.
Pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave.
(zdroj: osobnosti.sk)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára