Veľká sfinga

 

 

 

Od čias starých Egypťanov z novej Ríše (okolo roku 1400 pred Kristom) až po nálezy modernej egyptológie z minulého storočia (Flinders Petrie s kolektívom), sa názory na vek Veľkej sfingy z Gízy vždy zhodovali na obdobie pred 4. dynastiou, ktorá nastúpila okolo roku 2550 pred Kristom.

Vedci 20. storočia sú však pevne presvedčení, že sfinga vznikla okolo roku 2500 pred Kristom, teda počas vlády faraóna Chefréna zo 4. dynastie a že jej tvár je podobou práve tohto vládcu.

S veľkým ohlasom sa však medzi archeológmi celého sveta stretol názor geológa dr. Roberta Schocha z Bostonskej unioverzity, ktorý predniesol verejnosti v roku 1991. Tvrdil, že pôvodné teórie sú správne a vytvorenie Veľkej sfingy v Gíze pravdepodobne spadá medzi roky 7 000 a

5 000 pred Kristom. Uviedol aj to, že jadro sfingy vzniklo v tomto období a obrovský kolos sfingy bol postavený po častiach, pričom sa začalo vnútorným jadrom a k celkovému dokončeniu prišlo podstatne neskôr, kedy vznikla zadná časť. Väčšina egyptológov predpokladá, že sfinga bola postavená ako strážca pyramídy, ale pokiaľ je Schochov názor správny, existovala už niekoľko tisícročí ešte pred vztýčením tejto obrovskej pyramídy.

K tomuto prevratnému záveru dospel Schoch na základe povrchového skúmania sfingy. Zatiaľ čo ostatné sochy v okolí prejavujú očakávané známky opotrebovania vplyvom vetru a piesku, stopy na sfinge zodpovedajú erózii spôsobenej vodou, poslednému obdobiu povodní a rozsiahlych dažďov, čo sa konalo medzi 12 a 13 tisícročím pred Kristom. Pôvod sfingy z obdobia pred 4. dynastiou bol potvrdený tiež seizmickými analýzami a v súčasnej dobe sa čaká na zvolenie egyptskej vlády pre zaistenie vzoriek na rádioizotopové dátovanie pomocou chlóru.

Schoch sa taktiež postavil proti teórii, že sfinga zobrazuje Chefréna. Uvádza názor newyorského súdneho znalca Franka Dominga, ktorý obe podoby bez problémov rozlišuje a upozorňuje, že tvár sfingy má zreteľné Africké-negroidné črty. Napriek tomu, že Schochove výskumy sú vedecky najviacej podložené, v poslednej dobe sa objavujú aj ďalšie názory, že sfinga je predynastická.

Novinár Graham Hancock prehlásil (Fingerprints of the Gods), že sfingu mohla postaviť v predynastickom období len veľká civilizácia, žijúca v kedysi obývateľnej Antarktíde, ktorá sa neskoršie preplavila do iných častí sveta, osídlila ďalšie oblasti - vrátane údolia Nílu.

Egyptológ John Anthony West vo svojej knihe (Serpent in the Sky) predpokladá dobu jej vzniku prinajmenšom na 10 000 rokov pred Kristom, však teóriu o tom, že tvorcovia sfingy boli obyvatelia Atlantídy viac-menej nepodporuje.

Bez ohľadu na to, či teória znie presvedčivo alebo nie, musíme uznať, že ak je sfinga skutočne predynastická, rozhodne ju vybudovali príslušníci vyspelého národa, odlišného od egyptského!

Veľká sfinga v Gíze tak ostáva pre nás neuveriteľne veľkou záhadou a ťažko rozlúštiteľnou hádankou...

(zdroj:tajemstvi.webnode.cz. - upravené)