(nemecky Thebenneudorf, chorvátsky Devinsko Novo Selo, maďarsky Devényújfalu)Názov "Devínska Nová Ves" sa stal oficiálny niekedy okolo roku 1848, od 1.6.1996 sa obec stala mestskou časťou Bratislava IV.
Osídlenie chotára Devínskej Novej Vsi je veľmi staré, siaha najmenej do mladšej doby kamennej. Našli sa tu aj predmety pochádzajúce z bronzovej a železnej doby. Osobitnú pozornosť si zaslúžia unikátne nálezy dokmentujúce slovansko-avarské osídlenie. Nachádza sa tu jedno z najstarších a najvýznamnejších pohrebísk. Niektorí historici ho spájajú so Samovou ríšou - prvým zvazom slovanských kmeňov na území Slovenska, ktoré založil franský kupec Samo v roku 623. Na pohrebisku, ktoré sa používalo v 7 až 9 storočí, objavili 856 kostrových a 27 žiarových hrobov. Archeológovia odkryli 85 jazdeckých hrobov (bojovník pochovaný aj s koňom). Obsahovo rozdielne nálezy v jednotlivých hroboch poskytli jedinečný materiál na štúdium majetkovej diferenciácie vtedajšieho obyvateľstva.
Na dvoch návršiach strmo sa vypínajúcich nad moravskú nivu stáli pri štvrti nazývanej Slovinec v 9.storočí dve mohutné veľkomoravské pevnosti. Na menšej plošine dolného kopca bolo opevnené hradisko s označením Na skale. Hradisko chránil 2 metre vysoký ochranný val, ktorého násyp sa dá aj dnes rozpoznať v teréne. Do pevnosti sa vstupovalo cez mohutnú bránu s bočnými drevenými vežami. Archeológom sa podarilo nájsť zvyšky jednopriestorovej zrubovej stavby s dvoma kupolovými hlinenými pecami. Horné hradisko s označením Na pieskoch stálo na vyššej plošine ležiace nad žltou stenou Sandbergu. Opevnenie hradiska tvoril mohutný násyp z juhu posilnený priekopou. Novoveské pevnosti vznikli súčasne a zdá sa, že v rovnakom čase aj zanikli. v Oboch sa našli stopy po veľkom požiari, ktorý pravedpodobne ukončil ich existenciu. Z hradísk sa dalo kontrolovať široké okolie, najma šíre Moravské pole na druhom brehu Moravy. Nie je vylúčené, že práve tieto hradiská boli pevnosťou Dowina kniežaťa Rastislava.
Prvá zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza približne z roku 1451 s názvom "Nová Ves". Ďalšie písomné správy sa objavili až v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom v plovici 16. storočia. V obci sa zastavili aj španielske žoldnierske vojská, ktoré spustošili niekoľko usadlostí. V nich sa postupne usadili chorvátski kolonisti. Vďaka ich prítomnosti sa obec v 16. storočí spomína ako Chorvátska Nová Ves. V priebehu 17 až 19 storočia sa obec rozvíjala a bola začlenená do Bratislavskej župy. Približne začiatkom 18. storočia nastalo prisťahovanie chorvátskeho obyvateľstva. Na začiatku 19. storočia prešli napoleonské vojská po obsadení Rakúska po moste cez rieku Morava a pri postupe na Bratislavu Devínsku Novú Ves spustošili. V roku 1831 obec zachvátila morová epidémia, ktorej podľahlo 107 obyvateľov. V rokoch 1849, 1866 a 1880 čiastočne vyhorela.Rok 1848 je význačným aj tým, že bola odovzdaná a zahájená prevádzka železničnej trate medzi mestami Gänserndorf a Bratislavou cez Devínsku Novú Ves. Bratislava tak získala spojenie s Viedňou a prvú - a na dlho jedinú - parnú železnicu na Slovensku i v Uhorsku.
Po tejto uličke nazvanej Slovinec sa dostanete na kopec Sandberg. Obrázok je staršieho dátumu, takže tu už nájdete novo prestavané domy.
Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž postihli Devínsku Novú Ves a kvôli obsadeniu Pomoravia prišla o západné územie. Počas vojny bola zničená vápenka a zopár domov. Viac ako samotná vojna zničil Devínsku Novú Ves ústup nemeckej armády, ktorá za sebou ničila všetko čo mohla. Devínska Nová Ves bola oslobodená 06.04.1945 Červenou armádou.
Udalosti po vojne spôsobili, že v roku 1948 sa Devínska Nová Ves ocitla na rozhraní dvoch politických systémov. Zároveň sa stala jedným miest, kde sa dalo utiecť do susedného Rakúska (prebrodiť rieku Moravu). V roku 1955 európsky kontinent rozdelil ostnatý drôt a železná opona sa tiahla priamo cez Devínsku Novú Ves popri rieke Morava. Kvôli tomu bola Devínska Nová Ves odsúdená na zánik. Obyvatelia museli mať špeciálne identifikačné kartičky a povolenie pre vstup do pohraničnej oblasti.
Devínska Nová Ves sa nachádza 15 km severozápadne od centra Bratislavy, rozprestiera sa na okraji Záhorskej nížiny a na úpätí Devínskej kobyly. Západnú hranicu obce tvorí rieka Morava, ktorá je súčasne aj prírodnou hranicou medzi Slovenskom a Rakúskom. Cez mestskú časť preteká potok Mláka, ktorý sa vlieva do Moravy. Neďaleko sútoku sa nachádza pred niekoľkými rokmi zrevitalizovaný rybník. Devínska Nová Ves je významným železničným uzlom, pretože je to jeden z dvoch železničných hraničných priechodov do Rakúska. Zaujímavosťou je existencia úzkorozchodnej železnice spájajúcej dnešnú železničnú stanicu s Devínom. Trať bola využívaná na transport ťažených hornín v oblasti západného úpätia Devínskych Karpát. Prevádzka na tejto trati skončila pred druhou svetovou vojnou a trať bola definitívne rozobraná pri výstavbe signálnej cesty pohraničnej stráže po vybudovaní Železnej opony - dnešného cyklistického chodníka. Nachádza sa tu veľká automobilka Volkswagen Slovakia.
V Devínskej Novej Vsi sa nachádzajú aj mnohé zaujímavé stavby, ako je rímskokatolícky kostol Ducha Svätého z roku 1713, kaplnky sv. Marka, sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého a kaplnka Panny Márie Lurdskej. Z historických stavieb sa tu nachádza Kaštieľ či ľahké opevnenie z druhej svetovej vojny. Nachádza sa tu aj múzeum železnej opony a chorvátske múzeum.
Známou prírodnou pamiatkou je nesporne kopec Sandberg. Na obrázku je pohľad na Devínsku Kobylu, ktorá sa smerom doľava znižuje k Sandbergu.
Ak chceš vedieť viac o Sandbergu, klikni TU
(zdroj:wikipedia.sk)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára