😉 tu sa dozvieš všetko čo len chceš 😉 teda skoro všetko 😉 ak ti tu niečo chýba, napíš mi na latryna@azet.sk 😉

31. 5. 2009

Ivan Mistrík

 
 

 
Pred mnohými rokmi tento populárny herec spáchal samovraždu ...
Celému národu bolo jasné že na vine je jeho žena speváčka Marika Klesniaková.Tá musela napokon pod tlakom verejnosti emigrovať. Aj v čase, keď neexistoval bulvár, správa o svadbe Ivana Mistríka a Mariky Klesniakovej vzbudila veľkú pozornosť. Mistrík bol vdovec s dvoma dospievajúcimi synmi, Marika speváčka, ktorá žila desať rokov v Amerike. V tom čase to na Slovensku malo priam exotickú príchuť.
Ivan Mistrík sa narodil v Bratislave a zomrel tiež v Bratislave. Tu aj v rokoch 1950 - 1951 študoval Štátne herecké konzervatórium. Svojou osobnosťou a hereckým zjavom výrazne ovplyvnil slovenské herectvo. Vytvoril desiatky legendárnych postáv, príznačných svojím vyhraneným charakterom. Jeho talent mali možnosť vidieť diváci v desiatkach filmoch, divadelných predstaveniach a v televízii, tiež počuť v rozhlasovom vysielaní.
Pôsobil:1951 bývalé Dedinské divadlo v Bratislave, 1952 Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene , 1953 člen činohry Novej scény, 1966 SND v Bratislave.
Divadelné postavy: 1958 Perdikan v Mussetovej hre S láskou sa neradno zahrávať ,1965 Knieža Myškin v inscenácii Tovstonogovovej dramatizácie románu F. M. Dostojevského Idiot, 1967 P. S. Trofimov v Čechovovom Višňovom sade, 1968 Viktor Žiaranský v Stodolovej Maríne Havranovej, 1970 Filip v Dürrenmattovom Kráľovi Jánovi, 1974 Miňo v Bukovčanovej dráme Sneh nad limbou,1975 Marco Polo v O΄Neilovej hre Miliónový Marco, 1976 Lešč v Gorkého hre Poslední.
 
 
Ďalej sme ho videli: Diagnóza maliar, Čert nespí, Štyridsaťštyri, Kapitán Dabač, Vyšší princip, Tvár v okne, Smrť prichádza v daždi, Zmluva s diablom, Orlie pierko, Vojaci slobody, Indiáni z Větrova, Smrť sa volá Engelchen, Sám vojak v poli I-III, Canarisova krvavá hviezda I-III, Balada o siedmich obesených, Vivat Beňovský I-XIII, Útek zo zlatej krajiny I-VII, Parížski mohykáni I-VI, Americká tragédia, Stromy zomierajú postojačky, Medená veža …a v mnohých ďalších.

Najväčší šok
V ten tragický deň, ôsmeho júna roku 1982, bol Ivan Mistrík v Divadelnom klube spolu s manželkou a malým synom Jankom. Bol tam aj Ivan Rajniak, Štefan Kvietik a priatelia. Samozrejme, alkohol na stole nechýbal. "Náhodou som sa pozerala na reláciu Skutočné príbehy," vraví Marika Mistríková, "kde manželov brat Ján Mistrík spomínal na Ivanovu smrť. Nechápem, prečo nepovedal aj to, že Ivan mal vždy také teatrálne sklony, že už aj v prvom manželstve sa pokúšal o samovraždu. A nechápem, prečo mu práve v ten deň, keď mal Ivan v krvi 3,5 promile alkoholu, dal kolega z divadla jeho pušky. Manžel ich mal uňho uložené celé roky. V našom byte nemohli byť, pretože tam boli dospievajúci synovia. Keď sme odišli z klubu, Ivan si po tie pušky išiel. Bol to pre mňa najväčší šok v živote, že mu ich dal. Vedel, že je priam v delíriu, poznal ho, aký je psychicky labilný, že je v takom stave schopný urobiť strašnú vec. Keby mu tú pušku nedal, Ivan by sa bol vyspal a ráno by fungoval ďalej."
Rana do hlavy
Marika s obavami čakala, čo bude, keď sa manžel vráti. Od strachu pritisla detskú postieľku k dverám izby, do ktorej sa zamkli. "Keď prišiel, desať minút bolo ticho. Potom sa ozval výstrel. Nikdy som do tej izby, kde sa to stalo, nevošla. Neznášam krv, bola by som odpadla a trojročné dieťa by to všetko videlo. Vybehla som na ulicu, náhodou som natrafila na jedného známeho. Prosím ťa, poď so mnou hore, niečo zlé sa stalo. On do tej izby vošiel a povedal mi, že Ivan je mŕtvy"...
 
(zdroj:zivot.sk, osobnosti.sk, sarm.pluska.sk)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára