... betón nie je novinka!
Rôzne budovy a paneláky postavené v 20.
storočí sú dnes považované za rizikové stavby. Prečo?
Nuž betón, z
ktorého sa vtedy stavalo je riadne nekvalitný a jeho trvanlivosť má len
okolo 50 až 80 rokov, maximálne 100 rokov. A potom nastanú vážne
problémy...
Zaujímavé je že mnoho rímskych betónových stavieb
(postavených ešte za čias starých rimanov) stojí podnes, dokonca je
zaujímavé i to, že čím sú tieto stavby staršie, tým sú pevnejšie!
Rimania vyskúšali stavebnú techniku starovekých civilizácií ako boli starí Gréci, Asýračnia či Egypťania, ktorí používali ako stavebný materiál zmes hliny a sádry. Lenže tento materiál nebol trvanlivý čo dokazujú rôzne staroveké stavby, ktoré sa rozsýpajú a strácajú z povrchu zemského.
Rimania preto vyskúšali sopečný popol nazývaný "puzolán" čo bol skvelý nápad - stavby sa stali pevnými a hlavne trvanlivými. Ich betón bol vyrobený zo zmesi puzolánu a nehaseného vápna, sem pridali vodu a vulkanický štrk.
Napriek tomu, že recept na výrobu tohoto betónu bol a je známy, nikomu sa nepodarilo vyrobiť ho a použiť tak, aby ostal odolný voči vonkajším vplyvom.
Len nedávno zistil tým archeológov a mineralógov že všetko závisí na morskej vode! Tá sa pri výrobe betónu použila, zmiešala sa s pozolánom, čím sa spustila reakcia ktorá betón dokonale spevnila!
Rimania vyskúšali stavebnú techniku starovekých civilizácií ako boli starí Gréci, Asýračnia či Egypťania, ktorí používali ako stavebný materiál zmes hliny a sádry. Lenže tento materiál nebol trvanlivý čo dokazujú rôzne staroveké stavby, ktoré sa rozsýpajú a strácajú z povrchu zemského.
Rimania preto vyskúšali sopečný popol nazývaný "puzolán" čo bol skvelý nápad - stavby sa stali pevnými a hlavne trvanlivými. Ich betón bol vyrobený zo zmesi puzolánu a nehaseného vápna, sem pridali vodu a vulkanický štrk.
Napriek tomu, že recept na výrobu tohoto betónu bol a je známy, nikomu sa nepodarilo vyrobiť ho a použiť tak, aby ostal odolný voči vonkajším vplyvom.
Len nedávno zistil tým archeológov a mineralógov že všetko závisí na morskej vode! Tá sa pri výrobe betónu použila, zmiešala sa s pozolánom, čím sa spustila reakcia ktorá betón dokonale spevnila!
Toto vlastne dokazujú aj rímske betónové prístavy a iné stavby, ktoré stoja viac ako 2 tisíc rokov a nerozpadajú sa!
Vedeli ste že Karlov most nie je času
odolný preto že by do stavebnej zmesi boli pridané vajíčka?
Bola to fáma
- to by sa zrejme táto metóda používala dodnes a slepačie farmy by
nestíhali! Nedávne štúdie však preukázali, že maltu ktorá bola použitá
na stavbu tohoto mostu používali práve starovekí rimania. Receptúra bola
ale prísne tajná, takže sa rozšírila fáma o použitých vajíčkach...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára