Mount Everest : Obete

... hrdinovia alebo blázni?

Táto hora je najvyšším vrcholom Zeme, leží v Himalájach a jej výška je 8 848 metrov. Svoj názov nesie po zememeračovi Sirovi G. Everestovi. Prvý krát sa na Zem odtiaľto pozrel v roku 1953 Sir Edmund Hillary a jeho šerpa Tenzing Norgay. Kto by sa nerád pozrel na Zem z tejto výšky? Ale, všetko má svoje "pro" a "proti". Napriek veľkým rizikám sa sem každoročne hrnú tisícky ľudí v snahe dostať sa na vrchol. Niektorým sa to podarilo, mnohí tam však ostali...

Všeobecne sa vie, že na Evereste odpočíva viac ako 250 mŕtvych a zmrznutých tiel, takže táto hora si právom nesie titul najväšieho prírodného cintorína na svete. K úmrtiam tu dochádza kvôli lavínam, pádom z výšok, či veľmi drsnej klíme, pri ktorej je človek neskutočne unavený keďže sa mu kyslík nedostáva v dostatočnej miere. Naviac, nízky tlak spôsobuje to že váha človeka je 10 krát ťažšia. Horolezcovi vtedy už ani nezáleží na tom aby sa dostal do bezpečia...
Ak teda na Evereste niekto umrie, je skoro nemožné dostať jeho telo dole do základného táboru a následne prevozom domov. Naviac, veľa mŕtvych tiel ostane visieť po páde na lanách, časom sa laná pretrhnú a telo padne do neznáma. V podstate je štandardným postupom že telá sa ponechávajú na pôvodných miestach, ktoré sú ich posledným odpočinkom naveky. Aj preto má Mount Everest prezývku "Ever Rest" čo v preklade znamená "odpočívaj navždy v pokoji".
Nie všetky mŕve telá sú ale pre ostatných ukryté:

 

Najslávnejšie mŕtve telo sa "používalo" ako orientačná značka, ktorá meria vzdialenosť k vrcholu. Tento orientačný bod sa nazýva "zelené topánky". Nejde o nejaký umelo vytvorený orientačný bod v stene alebo nejakú drevenú značku, ide o mŕtvolu horolezca, ktorý má na sebe zelenú obuv. Pravdepodobne sa jedná o indického horolezca Tsewanga Paljora - bol členom špičkovej indickej expedície ktorú prežil iba jediný človek. Až v roku 2014 bolo telo tohoto horolezca prenesené do nižšej polohy k ostatným zneseným telám a tak na tejto trase už táto morbidná značka nie je.

Francys Arsentiev sa spolu s manželom Sergejom snažila dostať na vrchol Everestu v roku 1998 - jej cieľom bolo stať sa prvou ženou, ktorá sa postaví na vrchol, však bez použitia kyslíkového prístroja. Po dvoch neúspešných pokusoch sa to podarilo ale Francys už nebola schopná dostať sa dole. Sergej ju teda nechal a odišiel pre kyslík do tábora nižšie. Či sa k nej naspäť dostal alebo nie, známe nie je. Živého ho už nikto nikdy nevidel a Francys zmrzla na mieste kde ju nechal. V roku 2007 bola Francys prenesená do nižšej polohy aby neslúžila ako orientačný bod iným na ceste k vrcholu.

Celý svet bol pobúrený smrťou Davida Sharpa - dokonca nastali pochynosti o "zákonoch" tejto hory. V roku 2006 totiž ako veľmi skúsený horolezec zamrzol v blízkosti vrcholu. Jeho smrť ale rozdelila názory horolezeckej komunity. Prečo? Sharp podnikol svoj tretí výstup bez pomoci kyslíku, bez rádiového spojenia a bez šerpov či iných kolegov. Na vrchol úspešne vystúpil, však pri zostupe sa zastavil aby si oddýchol pri "mŕtvej orientačnej značke zelené topánky". Bol dokonale dezorientovaný a vyčerpaný, sadol si, pritiahol nohy k hrudi, hlavu si oprel o kolená - a viac sa už neprebudil. Ešte skôr ako umrel išlo okolo neho viac horolezcov, ktorí od neho počuli nejaké nezrozumiteľné mumlanie. Nepomohli mu, radšej pokračovali vo výstupe aby dosiahli vrchol. Nepísaným zákonom horolezcov je však to, že ak treba niekomu pomôcť v nebezpečí, treba sa výstupu na vrchol vzdať. Mnohí sú ale toho názoru, že vzhľadom k ťažkostiam pri výstupe tento zákon na Evereste neplatí, že každý tam ide sám za seba a každý je za seba aj zodpovedný. Smutná pravda je však tá, že na Evereste je problém zachrániť seba samého, nieto ešte iného ...

Po 75 rokoch bol nájdený horolezec George Mallory. Na otázku :"Prečo chcete zdolať Mount Everest" odpovedal: " Preto, že existuje"! Začiatkom 20 storočia to bol jeden z najslávnejších horolezeckých expertov, ktorý sa zúčastnil viacerých exepedícií. Dnes má na Evereste morbidnú poctu - je totiž najstaršou známou mŕvolou. V roku 1924 vyrazil Mallory so svojim priateľom Irvinom k vrcholu hory a od tej doby ich už nikdy nikto nevidel. Záhadná je príčina ich smrti a záhadou je i to že sa nevie či vrchol dosiahli alebo nie. Ak ho dosiahli, boli by vlastne prví komu sa to podarilo! V roku 1999 bola na Everest poslaná expedícia aby hľadala obe telá. Telo Malloryho bolo nájdené mumifikované a od slnka vybielené a nieslo následky vážnych poranení. Na čele mŕtvoly bola dosť veľká diera ktorá bola pravdepodobnou príčinou smrti po strmom páde. Telo Irvina nájdené nebolo. Ak sa podarí časom nájsť fotoaparát, ktorý mal u seba Irvin a bude možné vyvolať z neho snímky, dozvie sa verejnosť či sa týmto dvom podaril výstup na Everst čím sa prvenstvo Hillaryho s Norgaym vyvráti.

 Pochybnú "česť" byť prvou mŕtvou ženou na Evereste získala nemecká horolezkyňa Hannelore Schmatz. V roku 1979 úspešne zdolala vrchol, však cestou dolu jej spolulezca Ray Geneta premohlo vyčerpanie. Odmietli preto pokračovať do tábora a rozhodli sa stráviť noc v bivaku a v spacích vreciach. Počas noci sa ale rozpútala silná snehová búrka a Ray zomrel na podchladenie. Hannelore pokračovala do tábora sama, no necelých 100 metrov pred cieľom zomrela na vyčerpanie. V roku 1984 chceli dvaja muži zniesť jej telo nižšie k ostatným, skončilo to ich smrťou spôsobenou extrémne silným a mrazivým vetrom. Telo tejto horolezkyne ostalo teda spolu s jej ruksakom dlhé roky na mieste a bolo tak ďalšou "značkou" pre okoloidúcich. Nakoniec silný vetor odvial jej telo niekam ďaleko od zvedavých očí.

Neďaleko severovýchodnej hrebeňovej cesty pri vrchole Everestu sa nachádza "Rainbow Valley" - v preklade "Dúhové údolie". Každý kto prechádza okolo si nemôže nevšimnúť pestrú paletu rôznych farieb. Je to ale desivý pohľad, pretože sa jedná o masový hrob, do ktorého sú znášaní nájdení mŕtvi horolezci aj so svojou farebnou výstrojou a vo svojich rôznofarebných oblečeniach. Toto pietne miesto je nedotknuteľné ...

V roku 2001 sa francúz Marco Siffredi stal prvým ktorému sa to podarilo zo Severného sedla. Nebol však spokojný pretože chcel zdolať svah so sklonom 45°- 50°(Hornbein Couloir) čo bol podľa neho ten najlepší svah na Evereste. Tak sa o rok vrátil a 12 hodín šľapal na vrchol. Svah bol zasypaný spústou snehu, čo sa Siffredimu moc nepáčilo, naviac bol výstupom riadne unavený a oblohu začali zaťahovať mračná. Šerpa, ktorý bol sním na neho naliehal, aby od umýslu spustiť sa ustúpil ale on odmietol a spustil sa. Od tej doby ho už nik nevidel...

Aby sme sa cez Google maps alebo Google Earth mohli kochať krásou z Everestu, bolo potrebné zmapovať metódou Street View aj toto miesto. V roku 2015 postihlo Nepál silné zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo tisíce obetí. Zemetrasenie ale nezničilo iba staré budovy v Kathmande ale na Evereste spustilo obrovské a mohutné lavíny. V tomto čase bola na Evereste aj skupina z Google X pod vedením manažéra Dan Fredinburga, ktorý aj so svojimi troma kolegami tu zomreli tiež. Ďalší traja zo skupiny boli zranení ale zranenia neboli vážne. Google sa odmietol vyjadriť k podrobnostiam úmrtia svojich pracovníkov, takže viac sa nevie...

Za jedno z najsmutnejších období na Evereste je považovaná jar 1996. Cez horu sa prehnala desivá snežná búrka s metelicou, ktorá za sebou zanechala len spúšť a priparvila mnohých skúsených horolezcov o život. Japonská horolezkyňa Yasuko Namba spolu so svojou výpravou chcela na vrchole Everestu dokončiť ceľkový počet zdolaných 7 vrcholov. To sa jej aj podarilo a zároveň získala aj titul najstaršej ženy ktorá Everest zdolala. Keď sa ale chystali z vrcholu Everestu zostúpiť, udrela katastrofická búrka. Viditeľnosť bola nulová a nik z jej výpravy netušil kde sa nachádza tábor. Všetci boli mimoriadne zoslabnutí - naviac, Namba vážila len okolo 45kg takže bola mimoriadne citlivá na podchladnie. Keď prišla k nim pomoc z tábora, mysleli si že Namba a ešte jeden člen výpravy sú už mŕtvi, takže ich nechali na mieste a odišli. Na druhý deň sa tam objavila ďalšia pátracia skupina, ktorá oboch zúfalcov našla živých, no v hroznom stave ktorý neumožňoval ich presun do základného tábora. Takže ich tam nechali. Po 14 hodinách sa však podchladený muž do tábora doplazil sám.

Desivé stretnutie zažil Rodney Hogg, keď sa pokúšal vystúpiť na Everest. Na rímse totiž zbadal svojho priateľa Petra Kinlocha. Ten dosiahol pred pár mesiacmi vrchol ale pri zostupe oslepol. Šerpovia sa mu snažili pomôcť zostupovať, šlo to ale ťažko. Dostal teda lieky a kyslík aby sa mu ľahšie kráčalo. Išlo to ale veľmi pomaly. Pretože mala skupina dosť ťažké omrzliny a bola podchladená, rozhodli sa nechať Kinlocha tam a priviazali ho na fixné lano k boku hory aby nespadol.
Niekoľko mesiacov potom ako sa toto stalo, sa Kinlochov priateľ Hogg pokúšal tiež vystúpiť na Everest. Cestou uvidel svojho priateľa Kinlocha - telo bolo zachované v ľade, ležalo na chrbte a pôsobilo akoby odpočíval. Zostúpiť k nemu však bolo nebezpečné a tak len z diaľky mu mohol vzdať patričnú poctu. Dnes zub času už vykonal s telom svoje ...

 

Je veľa, oveľa viac týchto smutných prípadov. Ale všetci vlastne niečo dokázali, i keď potom zomreli. Spomeňme si aspoň na dušičky na týhto odvážnych ľudí. Alebo bláznov?

Bohužiaľ, našli sa už i takí, ktorí si myslia že Everest sa dá zdolať bez problémov na snowborde!