Dávnejšie som plánovala navštíviť Bojnice …
Cestou domov z nechvalného "výletu" v Ledniciach (viac sa dozvieš TU) som si spomenula, že už dávnejšie ma k sebe volá sesternica mojej nebohej mamy, ktorú som objavila keď som pátrala po svojich predkoch. Býva v Bojniciach, zámok som nevidela ani nepamätám, času mám dosť … Prečo nie? Idem!
Doma ma privítal šokovaný manžel, že čo tam robím, keďže som mala prísť z Ledníc až vo švtrok. Žiadna frajerka sa doma nekonala, manžel mal dokonale vyhádzanú garáž aj s dielňou na dvore a konečne robil "očistu" toho dlhoročného bordelu. Potešil ma tým ale vzápätí mi oznámil nepríjemnú správu : "máme doma krtka"! A ozaj, moja mini rola bola pekne rozrytá, vyryté kopčeky boli ozdobené povädnutými kvietkami. Dala som sa do upravovania mini role (moja rola má rozmery "až" 7x3 m), vyložila som z auta nejaké zbytočnosti, naložila iné a potrebné, umyla sa, prezliekla a naobedovala. Sadla som za notebook a zháňala ubytovanie v Bojniciach, čo sa mi aj na druhý krát podarilo. Penzión JAS, dobré ceny, vécko a sprcha, kuchynka s chladničkou a mrazákom, tv na izbe - fajčenie na terase. OK, beriem, telefonujem a je vybavené.
Takže som sa doma rozlúčila a vyštartovala. Hodina jazdy po diaľnici a potom niečo cez hodinu po cestách-necestách, raz povinná 50 km rýchlosť, inde zas 70 km a opäť 50 km. Dotrmácala som sa do Bojníc riadne unavená, urobiť cca 300 km za jeden deň (Lednice - Bratislava - Bojnice) sa mi nepodarilo asi 20 rokov. Jazdím už dosť málo, akurát tak na nákupy po okolí ale aby som nekecala, naposledy som bola vlani v Piešťanoch, to bolo však len 100km.
Ubytovala som sa, zatelefonovala manželovi že žijem a auto je celé, zatelefonovala som Klárike (tak sa sesternica mojej mamy volá) že som v Bojniciach a zajtra (štvrtok) sa uvidíme. Figu borovú! Musela som hneď! Takže sme sa zvítali - po prvý krát v živote. Posedeli sme, pokecali, pospomínali a dohodli sa na druhý deň. Večer som padla do postele ako mŕtva ...
S Klárikou sme si robili menší výlet do známej Prepoštskej jaskyne ktorú objavil bojnický prepošt Karol Anton Medvecký v roku 1926.
Jaskyňa sa nachádza takmer v centre kúpeľného mesta Bojnice, jej poloha poskytovala kedysi ochranu a vhodné životné podmienky neandertálcom, ktorí tu žili. Jaskyňa vznikla činnosťou termálnych prameňov je chránená mohutným skalným previsom, dlhá je 11 metrov a vysoká 22 metrov. Napriek tomu, že jaskyňa je malá, patrí medzi najbohatšie jaskynné sídliská na Slovensku, pretože sa tu našlo cez 3 tisíc rôznych artefaktov dokazujúcich, že tu žili ľudia. Našli sa tu aj kosti zvierat žijúcich v tomto období ktoré boli korisťou vtedajších obyvateľov jaskyne. Dnes je tu Múzeum praveku, kde sa návštevník okrem informácií o živote jaskynných ľudí dozvie napríklad aj to, akí mali títo ľudia kedysi jedálny lístok.
Bojnice sú známe aj svojou veľkou ZOO, ktorá bola založená v roku 1955, má rozlohu 41 hektárov, z toho je 20 hektárov expozičných a dnes sa hlavne zameriava na vzácne a ohrozené druhy zvierat. Samozrejme, nájdete tu aj bežné druhy, ktoré sa dajú vidieť aj v iných ZOO.
Samozrejme, krásny je hlavne Bojnický zámok, ten je predsa dominantou tohto mestečka.
Len stručne : hrad/zámok stojí na travertínovom kopci na úpätí Malej Magury, prvá písomná zmienka je z roku 1113, jeho posledným majiteľom bol gróf Ján Pálffy, ktorý dal starý zámok prestavať podľa vzoru zámkov, ktoré sa v tom čase stavali vo Francúzsku. Jeho poslednou vôľou bolo, aby zámok patril a bol prístupný verejnosti, aby sa v ňom zachovalo všetko čo sa tam nachádza a aby ho spravoval štát tak aby zámok nechátral. Bohužiaľ, nie všetko sa splnilo, niektoré veľmi vzácne kusy sa nachádzajú v Prahe … Ak máte záujem dozvedieť sa o histórii tohto zámku viac, kliknite SEM.
Interiér samotného zámku je fascinujúci, ponúkam samozrejme aj nejaké fotečky v gif aniláciach:
A v piatok ráno som sa už pratala domov, veď všade dobre, doma najlepšie, nie?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára