Dobojované

V niektorom svojom článku som písala ako nemám rada nezvané návštevy ...

S krtkom som bojovala viac ako mesiac, navštívil nás presne v utorok 11.06.2013. Ten malý hajzlík vyrýval v mojej minizáhradke všetko, čo mu prišlo do cesty - odniesol to hlavne nasiaty kôpor, ostatné rastlinky mám vo väčšej miere zasadené v nádobách a tam sa nedostal.

Ako som vo svojich predošlých článkoch písala, mala som mačky - a dvoch psíkov. A táto mačka - malá Micka snorila po záhradke, pretože toho krtka buď počula alebo cítila. Krtka som sa snažila vypudiť zo svojho pozemku všetkými možnými spôsobmi - najprv som ho vytápala prúdom vody, potom som do jeho krtincov vkladala rôzne dymové a smradľavé "zaručené" prípravky, ale všetko pomohlo tak na 48 hodín a potom sa krtince objavovali znovu. Na porazenie!

Ale 25.07.2013 nastal deň "D"!

Micka zas zbystrila zrak a sluch pri jednej vyoranej kôpke. Prišla som k nej a spolu sme hľadeli do zeme a načúvali. Zrazu sa začal pohybovať kochlík so zasadenými klinčekami, Micka začala hrabať ako divá, hopkala a skákala a ja som tušila, že krt je ozaj blízko. Kochlík sa hýbal stále a tak som ho opatrne nadvihla. Podotýkam, že tento kochlík nemá klasické rovné dno ale má takú miernu priehlbinu, ktorej okraje lepšie umožňujú zatlačiť kochlík hlbšie do zeme. Milostivý pán krtko si tam trónil akoby v tom najbezpečnejšom úkryte! Určite si viete predstaviť, čo sa dialo dalej. Podrobnosti opisovať nebudem, ale Micka sa v mojich očiach stala doslova hrdinkou. Že si zaslúžila nejakú dobrotku, to je zrejmé každému - ja som ju obdarila dobrou voňavou šunečkou za ktorou sa oblizovala aj za uškami...

Verím, že mám konečne pokoj od takejto nezvanej návštevy a dúfam, že ku mne neprídu ďalší krtkovia aby nahradili toho nebohého...