... veľmi ťažko sa mi toto písalo ... opustila nás naša drahá babi...
Ide vlastne o moju tetu - mladišiu sestru mojej mamy, ktorú sme po smrti mojej mamy začali volať "babi" a jej manžela - môjho strýka, sme volali dedko.
Posledné dni bola akosi zoslabnutá, nechutilo jej nič jesť, málo pila, nôžky jej opuchli...
V utorok (30.10.2012) sme ju boli s manželom navštíviť ale spala, nuž sme podebatovali chvíľku s dedkom. Onedlho ale vyšla zo spálne, sotva sa držala na nohách ... sadla si k nám a chvíľočku sme sa rozprávali. Veľmi bolo na nej vidno to zoslabnutie, nemohla ani poriadne dýchať...
Samozrejme, nezdržali sme sa dlho. Vybozkávala som ju a zaželala jej aby sa ten zlý stav čo najskôr polepšil. Netušila som, že sa s ňou vlastne už lúčim...
Na druhý deň ráno sme telefonovali dedkovi aby sme sa dozvedeli ako sa babka má. "Už sa má dobre, už ju nebolí a netrápi nič". Ráno ešte navarila k raňajkám čaj, spolu s dedkom sa išli naraňajkovať. Ale nevládala, nuž si išla ľahnúť. Dedko prišiel k nej, držal ju za ruku, hladkal a babka o 9:30 vydýchla naposledy...
Dožila sa krásneho veku - zomrela ako 90 ročná a ja verím že ak by ju nechmatla tá hnusná rakovina, žila by určite dlhšie...
Samozrejme, vo svojom veku už nechcela mať doma žiadnu technickú vymoženosť, keďže bola navyknutá na tie svoje "stariny". O počítači prirodzene nechcela ani počuť. Názory sa ale menia nie iba u mladších ale aj u starších. Dedko o počítač záujem mal, dostal ho a tak si to naša babi vyskúšala!
Touto
cestou chcem aj poukázať na to, že počítač nie je iba zábava pre
mladých a mladších ale aj pre tých, čo sa narodili niekedy v polovici minulého storočia. Je to veru tak, netreba sa báť!
Zdravím
všetkých !

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára