Moje „láznění“ v Piešťanoch

Dohodli sme sa a stretla som sa v liečebnom hoteli Máj s blogerkou Kitty ...

V pondelok 24.09. som o 10:00 vyštartovala z domu a po diaľnici D1 som si to pádila rovno na miesto. Boli sme dohodnuté, že Kitty pred príchodom zavolám, však akosi sa mi nedalo. Prečo? Nuž mám také autíčko, ktoré má vo svojom rádiu zabudované blútut (Bluetooth), zapnem blútut aj na mobilnom telefóne a auto sa s mobilom spojí. Ak by mi počas jazdy niekto volal, vôbec nemusím brať do ruky mobil, stačí mi na rádiu stlačiť jedno tlačítko a už hovorím, volant nepustím - kto by ma takto videl, myslel by že trpím samomluvou ... Ak ale chcem volať ja, musím stlačiť tlačítko a kolečkom navoliť toho, koho chcem. "Chlap" z navigácie mi však kázal odbočiť už z diaľnice do Piešťan, poctivo ma navigoval a tak som musela venovať pozornosť tomu čo hovorí a teda k ceste k hotelu.

Pred hotelom som teda zaparkovala, šla na recepciu a ubytovala som sa. Preniesla som si veci do malej ale útulnej izbičky, povykladala veci na miesto a zatelefonovala manželovi, že žijem a som na mieste. Potom som volala Kitty, zdvihla to ale jej ségra s tým, že Kitty je na recepcii, kde si išla dohodnúť nejaké procedúry. Dohodli sme sa, že ideme dolu a vo vestibule sa stretneme, zamkla som teda svoju 219-tku (moja izba) a išla privolať výťah. Pre moje choré nohy využívam schody minimálne. V privolanom výťahu stála decentná prešedivelá pani, nuž som pozdravila, vstúpila a hľadala tlačítko určené pre vestibul. Už svietilo, takže smer jazdy bol navolený. Pani sa zrazu pozrela na mňa a opýtala sa: Latryna? Vierka? Nuž takto som poznala Vlaďku, príjemnú a veselú žienku, sestru Kitty.

Kitty sedela v zasklenej miestnosti a živo diskutovala s pani doktorkou. Okamžite som ju poznala, veď nie raz sa na mňa usmievala z obrazovky na skype (viď obrázok nižšie). Rozhovor s pani doktorkou bol okamžite prerušený, Kitty vybehla zo sklenenej búdky a vrelo sme sa objímali a hlasne vítali... A prečo sme sa vlastne minuli? Nuž ja som šla výťahom hore na izbu sa ubytovať a Kitty (športovec) hopkala akurát dolu po schodoch.

Po chutnom obede sme zašli ku mne na 219-ku, uvarila som kafíčko, na stôl položila doma robený tvarohový závin, rozdali sme si prinesené darčeky a kecali a kecali sme až do času, kedy sa šlo na večeru. Únava z cesty mi nedovolila pokračovať potom v debate, nuž som šla na "ucho".

V utorok ráno - klop, klop na dvere a raňajky šup rovno na izbu. Nemala som raňajky objednané, pretože ráno nepapkám už roky, ale Kitty na mňa myslela a priniesla mi nejaký salámik a dva druhy šunečky s chlebíkom. Citlivá a pozorná to dušička! Doobeda mali kočky nejaké tie procedúry, nuž som sa poflakovala po okolí a porobila svojim mobilom nejaké tie fotečky. Obed bol už samozrejme spoločný a ako inak, chutný.

Čo však s načatým dňom? Vo vestibule sú velikánske nástenky, kde nájdete mnoho ponúk ohľadne procedúr alebo ako využiť voľný čas a tu sme objavili možnosť odviezť sa hotelovým autom buď priamo do mesta alebo si urobiť výlet do blízkeho Rybárskeho Dvora. Rozhodli sme sa pre ten Rybársky Dvor, osobne sa mi behať po meste a tak aj po nákupoch akosi nechcelo. Tak sme teda nasadli do autíčka a príjemný šofér nás odviezol na miesto. O pobyte v Rybárskom Dvore píšem TU.

Okolo 17-tej sme sa hotelovým autíčkom vrátili do nášho hotela Máj a rozhodli sme sa čas do večere využiť čvachtaním sa v bazéne.

 

 Už na izbe som si obliekla plavky, manželov veľký župan, obuv určenú k vode, prehodila cez plece uterák, zamkla 219-ku a šup do výťahu na prvé poschodie do izby č.111, kde bývali Kitty s Vlaďkou. Dievčence plavky na sebe nemali, že sa prezlečú na mieste. OK, zišli sme dolu do vestibulu, na recepcii sme dostali kľúčik od šatne a úzkou chodbičkou sme sa dostali k šatniam a bazénu. V šatni bol okrem skriniek položený kýblik (vedro), kam sme si po vykúpaní mali vyžmýkať mokré plavky - aby sme potom nekvackali vodu po vestibule či výťahu a chodbe.

V bazéne bola nejaká dvojica, muž a žena, tí ale odchádzali a ďalší párik tam ešte ostal. Voda úžasne príjemná a teplučká 32 stupňov, vzduch 25 stupňov. No paráda! Kitty i Vlaďka mali so sebou foťáky a ja som svoj mobil nechala na izbe … Nuž z tejto "akcie" fotečky nemám ale verím, že Kitty mi ich nejako doručí - alebo sadnem do auta a prídem si po ne!

Niečo viac ako pol hodiny sme sa čvachtali v modrom bazéne, chichúňali sa ako mladé žabky, čo zrejme prekážalo decentnej dvojici a nebadane sa z bazénu vytratili. Ostali sme tam len mi tri - "grácie", ako napísala vo svojom článku Kitty. Porobili sa aj nejaké tie fotečky na pamiatku, však z toho najpodstatnejšieho sa fotky neurobili. Nedalo sa! Rozhodli sme, že v bazéne už končíme a pôjdeme na večernú papu, nuž sme sa vyplavili z vody po schodíkoch a nechápem prečo ale jednoducho nám vypadlo z hlavy že existuje nejaká šatňa!! Pekne krásne, vyzliekať z plaviek sme sa začali tesne vedľa bazénu pri tých schodíkoch! Ja som si stiahla vrch plaviek do pása, obliekla si župan a zvyšok plaviek som stiahla už oblečená v župane. Ako túto "procedúru" robila Vlaďka, to som neregistrovala, zato "striptíz" našej milej Kitty bol pozoruhodný. Zhodila zo seba plavky a tak ako ju stvoril pán Boh (alebo príroda?) si začala mokré telo utierať do osušky. Ok, všetko by bolo v poriadku, však v priestore okolo bazéna sa zrazu objavil obtlstlý chlap! Kitty spustila pred svoje telo osušku akoby roletu, ja som dostala záchvat smiechu, chlapisko bol totálne v rozpakoch - dokonca tak, že do bazéna sa (chrbtom k nám) spustil bočnou stranou, zrejme sa desil myšlienky prejsť riadne po schodíkoch, keďže pri nich dominovala nahá Kitty. Ošiaľ z tejto akcie nás vôbec neprebral, jednoducho sme išli dokončiť prezliekanie do šatne - ale pánskej! Ešte, že bola prázdna …

Poviem vám moji milí, zážitok na celý život - ak mám ísť ešte niekedy do bazéna, určite si na toto spomeniem a nik nebude chápať, prečo sa smejem ...

 

Večera prebehla samozrejme veselo - ako inak, napapkali sme sa, Vlaďka išla na izbu pozerať "tíví" a Kittuš prišla ku mne na kafíčko. Pokecali sme, jedna o druhej sa dozvedela viac zo súkromia a viac sme sa tak aj zblížili. Krátko pred polnocou sme už išli na "ucho" - ja som mala pred sebou cestu domov a Kitty tie svoje procedúry.

 

 

 

 

Čas môjho pobytu teda ubehol rýchlo, mohla som si síce o jednu noc ešte pobyt predĺžiť, však doma som sľúbila, že prídem v stredu a ja svoje slovo vždy dodržím. Ráno som sa samozrejme s kočenkami rozlúčila, s pobytu odhlásila, zaplatila a tradá pomocou chlapa v navigácii cez Piešťany po diaľnici domov.

P.S. jedinú procedúru, o ktorú som mala záujem, hotel Máj vo svojej ponuke zrušil. Išlo o kryoterapiu - pre neznalých : ide o postupné ochladzovanie tela až do -130°C!