Piešťany

 Prvá písomná zmienka o tomto malebnom meste pochádza z roku 1113. Mesto leží pod úpätím pohoria Považský Inovec, preteká ním rieka Váh a na juhovýchode sa rozprestiera známe a turistami hojne navštevované priehradné jazero Sĺňava. Východne od mesta sa nachádza tzv. Kúpeľný ostrov kde vyviera väščina termálnych prameňov. Práve kvôli týmto liečivým minerálnym prameňom sa mesto zameralo na kúpeľnú starostlivosť a dnes je medzinárodným strediskom liečby hlavne reumatických ochorení. Súčasťou liečby je aj bahno - najznámejší peloid na svete, ktoré vzniká chemickými a biologickými procesmi v sedimentoch Váhu za pôsobenia termálnych výverov. Toto bahno sa aplikuje ako na choroby pohybového ústrojenstva, tak aj na nervové ochorenia.

Mesto má aj rôzne zaujímavé stavby - pochádzajúce väčšinou z 19 storočia. Jediná stredoveká pamiatka je už len ruina sakrálneho kláštora johanitov pochádzajúca z 13 storočia. Ďalšie stredoveké stavby sa bohužiaľ pre časté záplavy spôsobované riekou Váh nezachovali.
V meste je viacero kaplniek a kostolov či klasicistických budov používaných ako kúpeľné domy. Napríklad Napoleonské kúpele sú súborom viacerých budov postavených postupne v rokoch 1822 až 1862.
Na Kúpeľnom ostrove sa nachádza aj Kúpeľný park, je tu aj najväčší a najstarší park - Sad Andreja Kmeťa (bol významným slovenským archeológom, rímskokatolíckym kňazom, geológom, mineralógom, hostorikom, paleontológom, etnografom a botanikom). Pre pedagogické účely slúži verejnosti prístupná Botanická záhrada patriaca Strednej záhradníckej škole a na priehrade Sĺňava hniezdi množstvo vzácnych druhov vtákov.
V Piešťanoch posobilo mnoho známych osobností akým boli napríklad Janko Alexy, Martin Benka, Ivan Krasko či Ivan Stodola.
Samozrejme aj toto mesto má svoje symboly - je to erb, pečať a zástava, ale aj známa socha barlolámača bola za mestský znak prijatá už v roku 1945, kedy sa Piešťany stali oficiálnym mestom.