Turínske plátno

 

O jeho pôvode už bolo napísaných niekoľko desiatok odborných publikácií či štúdií...

Turínske plátno (tal. Sacra Sindone z gr. sindón - rubáš) je ľanová plachta o rozmeroch 4,36 × 1,1 m a hmotnosti 2,5 kg. Na plátne sa nachádzajú obojstranné odtlačky a škvrny ktoré pripomínajú odtlačok tváre, odtlačok tela mŕtveho muža s ranami po bičovaní a na rukách a nohách sú rany po ukrižovaní. Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, sú stále stovky miliónov veriacich na celom svete presvedčených o jedinom a pravom pôvode tejto látky a sú presvedčení, že ide o pravý pohrebný rubáš Ježiša Krista. Lenže... 

Vedci v roku 1988 odobrali z plátna vzorku, aby ju podrobili vedeckému skúmaniu. Výsledky potvrdili, že fragment látky z Turínskeho plátna pochádza z rokov 1260 - 1390, čiže s istotou nepochádza z 1. storočia n.l.! Znamenalo by to, že relikvia je stredovekým podvodom. Potom sa ale povedalo, že časť skúmaného plátna bola dorábaná-opravovaná a pochádza z inej doby... 

V uplynulých dňoch bola ale pravosť plátna definitívne vylúčená. Ak bol do plátna zabalený skutočne človek, prečo má potom obraz tváre podobu fotografie? Ľudská tvár je totiž trojrozmerná a jej odtlačok by pôsobil karikatúrne - veď si to len vyskúšajte : navlhčite si tvár, obaľte si ju do látky a potom ju rozložte. Výsledok vás riadne prekvapí! Uvidíte akýsi smiešny a rozčapený útvar. 

V poslednom čase sa však objavila aj teória, že Turínske plátno je dielom geniálneho Leonarda da Vinci! Nebolo by to totiž prvý krát, kedy sa jeho tvár objavila na niektorej slávnej pamiatke - veď aj o slávnej Mone Lise sa hovorí, že je to pravdeodobne autoportrét da Vinciho!

Lillian Schwartzová, americká maliarka, študovala tvorbu da Vinciho už od 80-tych rokov a bola to práve ona, ktorá verejnosti predložila túto senzačnú hypotézu. Pomocou špeciálnych počítačových programov poukázala, že dobre známy autoportrét da Vinciho a údajný posmrtný obraz Krista na Turínskom plátne sú skoro identické tváre! 

Ak by da Vinci vedel, že aj skoro 500 rokov po jeho smrti budú ľudia toto plátno tak silne uctievať, určite by sa riadne pobavil... 

Pri výrobe Turínskeho plátna vraj da Vinci použil "cameru obscuru" - teda starý princíp "dierkovej komory". Prvé zmienky o tomto zariadení pochádzajú zo 4 storočia p.n.l., v spisoch čínskeho filozofa Mo Di. Podľa dostupných skíc tento prístroj používal práve Leonardo da Vinci, čo aj popísal vo svojom "Pojednaní o maliarstve". A prečo to da Vinci spravil? Pôvodná relikvia bola do očí bijúci falzifikát, preto sa jej vtedajší majitelia rozhodli nechať vyrobiť fazifikát nový ale poriadny a presvedčivý. Da Vinci tak dostal viac ako pravdepodobne veľmi zaujímavú zákazku...Možno to tak bolo.

Cirkevné vysvetlenie pôvodu plátna je samozrejme značne odlišné od toho vedeckého. Cirkev vo všeobecnosti verí, že plátno predstavuje skutočný pohrebný rubáš Ježisa Nazaretského. Podľa Svätej Stolice sa plátno v priebehu storočí dostalo z Jeruzalema do Konštantinopolu, kde bolo uložené v kaplnke cisárskeho paláca. Počas štvrtej križiackej výpravy okolo roku 1204 bolo plátno ukoristené a dostalo sa do Európy. Až do roku 1351, kedy sa plátno objavilo vo francúzskom Lirey, je jeho osud neznámy. O sto rokov sa vzácna relikvia stala súkromným majetkom Anny di Lisignano, manželky vojvodu Ľudovíta Savojského a vo vlastníctve tejto rodiny ostala až do roku 1982, kedy ho Umberto, taliansky kráľ v exile, daroval pápežovi Jánovi Pavlovi II. Od roku 1694 je plátno uložené v turínskom dóme a uctievajú ho veriaci na celom svete.

Takže, čo je pravda a čo podvrh?