Čo keby?

 

Čo by sa stalo, keby sa Zem prestala otáčať?

 

 

Ak by sa Zem zrazu prestala otáčať, prestal by sa striedať deň s nocou, deň by trval celoročne a planétu by devastovali klimatické zmeny. Ale to nie je všetko! Zásadne by sa totiž zmenil aj pomer medzi súšou a oceánom! 

V prípade Zeme pôsobí odstredivá sila najintenzívnejšie na rovníku, pretože tam je obvodová rýchlosť najväčšia. Odstredivá sila pôsobí protismerne než gravitácia a tým sa navzájom oslabujú. Odstredivá sila sformovala zemeguľu do tvaru elipsoidu, ktorý má na rovníku o 43 km väčší priemer než koľko činí vzdialenosť medzi severným a južným pólom. Pripomeňme si, že najvyššia hora na svete "prečnieva" nad morskú hladinu len o necelých deväť kilometrov. 

Morská hladina sa na rovníku snaží "odtrhnúť" a vyduje sa. Keby sa rotácia zastavila, zmizla by s ňou i odstredivá sila a gravitácia by si tieto obrie masy vody pritiahla bližšie ku stredu Zeme. "Prebytočná" voda by začala prúdiť od rovníka smerom k pólom a prevalila by sa i cez Európu! Okolo oboch pólov by sa rozprestierali dva obrovské oceány, ktoré by oddelil len veľký "rovníkový kontinent". Kanada a Sibír by zmizli pod vodou, z Európy by ste suchou nohou prešli prakticky len Španielsko, Grécko a juh Talianska...

A ako by vyzerala Zem bez vody?

Ako neforemný zemiak!

Údaje zozbierané kozmickou sondou GOCE prinášajú skokovú zmenu v našom chápaní tiažovej sily a spôsob, ktorým určuje niektoré kľúčové procesy na Zemi.

Hlavným z týchto nových objavov je jasnejší pohľad na pohyby oceánov a na to, ako prenášajú teplo zo Slnka po celom svete, čo je informácia vo výsostnej oblasti záujmu klimatických štúdií.

Model Zeme vytvorený podľa zmien v sile gravitácie vyzerá ako gigantický zemiak vznášajúci sa vo vesmíre. Aj napriek tomu informácie v modeli poskytujú najpresnejší pohľad na tieto zmeny po celej planéte, vyplýva z výsledkov výskumu tímu pracujúceho na európskom satelite GOCE. Ide síce o nadsadené vyjadrenie gravitácie Zeme, ale verne zobrazuje, ako gravitačná sila, ktorú pociťujeme spod svojich nôh, nie je na všetkých miestach našej planéty rovnako veľká. Na zobrazenom modeli, ktorý odborníci nazývajú geoid, je tiaž najsilnejšia v žltých oblastiach, v modrých častiach je naopak najslabšia.

Odborníci tvrdia, že údaje zozbierané kozmickou sondou prinášajú skokovú zmenu v našom chápaní tiažovej sily a spôsob, ktorým určuje niektoré kľúčové procesy na Zemi. Hlavným z týchto nových objavov je jasnejší pohľad na pohyby oceánov a na to, ako prenášajú teplo zo Slnka po celom svete, čo je informácia vo výsostnej oblasti záujmu klimatických štúdií.

Výsledky vyplývajúce z údajov, ktoré na Zem vyslal satelit GOCE, sa týkajú aj zemetrasení. Mohutné otrasy, ktoré v marci zasiahli Japonsko a v minulom roku Čile, spôsobil náhly posun obrovského množstva horniny. GOCE by mal ponúknuť trojdimenzionálny pohľad na to, čo sa v tom čase dialo vnútri planéty.

"Aj keď tieto zemetrasenia spôsobili veľké pohyby vnútri Zeme, v nadmorskej výške, v ktorej sa satelit pohybuje, sú signály veľmi malé. Stále by sme ich však mali v údajoch zaznamenať," uviedol Johannes Bouman z Nemeckého geodetického výskumného inštitútu (DGFI).

Pri pohľade na "zemiakový" tvar Zeme, je potrebné si uvedomiť, že ak by sme položili loptu na ktorékoľvek miesto na jej povrchu, nekotúľala by sa, pretože z pohľadu lopty na zvlnenom povrchu neexistuje žiadne "hore" či "dole. Ide o povrch, podľa ktorého by sa oceány sformovali, ak by neboli žiaden vietor a morské prúdy. Aj keď rozdiely v sile gravitácie boli pre vytvorenie modelu zväčšené takmer 10-tisíckrát, loď pri brehoch Európy (jasná žltá farba) by bola od lode, ktorá by bola v modeli umiestnená v strede Indického oceánu (tmavomodrá farba), asi o 180 metrov "vyššie". Stále by pritom boli na rovnakej úrovni. Spôsobuje to fakt, že planéta, na ktorej žijeme, nemá perfektne guľatý tvar a jeho vnútorná hmota nie je rovnomerne rozložená.

Projekt Gravity Field and Steady-State Ocean Circulation Explorer (GOCE) spustila Európska kozmická agentúra (ESA) v marci 2009. Satelit prelieta od pólu k pólu v nadmorskej výške iba 254,9 kilometra, čo je najnižšia orbita, na ktorej sa v súčasnosti nachádza výskumný satelit.

(zdroj: adam.cas.sk, SITA)