Pevnosť v Zimbabwe

 

 

 

Najväčšia kamenná stavba Afriky zostáva celé stáročia záhadou pre historikov a archeológov! 

Neďaleko mesta Masvigo bolo objavených niekoľko desiatok zrúcanín kamenných stavieb, medzi ktorými je najpôsobivejšia práve kamenná pevnosť nazvaná Veľká Zimbabwe. Od nej je odvodený názov novodobého afrického štátu - pred tým bývalá Južná Rhodézia. Názov Zimbabwe je poangličtená podoba domorodého výrazu, ktorý označuje "kamenné domy". Pôvod tejto stavby sa snažia objasniť mnohí a spojujú túto stavbu s takými osobnosťami dejín ako bol kráľ Šalamún či kráľovná zo Sáby.

Zrúcaniny v tejto oblasti sú skutočne zbytky kamenných stavieb, však zvláštne je už to, že z tohto materiálu sa bežne v Afrike domy nestavajú. Komplex tejto kamennej pevnosti sa rozprestiera na viac ako 24 hektároch a to v najvyššej časti celého údolia. Celému miestu dominuje tzv. Veľká ohrada, ohraničená oválnym vonkajším múrom o obvode 250 metrov. Tri úzke otvory umožňujú vstup do vnútorného priestoru, rozdeleného ďalšímí kamennými múrmi, chodbami a sieňami. Kužeľovitá veža pri vnútornom múre patrí medzi najzaujímavejšie, jej základňa má 17 metrový obvod, je postavená bez použitia malty - teda na sucho. Jej raritou je to, že je uzatvorená, nemá žiadny vstup a tak sa nevie, na čo vlastne slúžila. Necelý kilometer severne stojí ďalší komplex, známy ako Akropolis, ktorý bol takisto postavený na sucho. Do vnútorného priestoru vedie schodisko široké len pre jedného človeka, ktoré vedie do vnútorného priestoru pozostávajúceho z viacerých múrov, čo pripomína bludisko. Tu bolo nájdených 7 (mašíkových ) vtákov, ktorí mali pravdepodobne náboženský význam, keďže Zimbabwe má vtáka vo svojom štátnom znaku.

Prví Európania, ktorí sa o Veľkej Zimbabwe dozvedeli, boli portugalskí obchodníci. Do Afriky prišli v 16 storočí hľadať zlato. V roku 1552 bola vydaná kniha, ktorá opisuje bohaté náleziská zlata a veľké kamenné budovy, ktoré tamojší obyvatelia postavili bez použitia malty a hovoria im "simbaoe". Asi 50 rokov neskôr písal o týchto budovách aj portugalský misionár. Zmieňuje sa o tom, že stavby sú vraj zrúcaniny zlatých baní, ktoré patrili kráľovnej zo Sáby alebo kráľovi Šalamúnovi, ktorého zlato pochádzalo pravdepodobne zo zlatých baní nazvaných Ofír. Išlo pravdepodobne o rozprávanie toho, čo kedysi portugalčania počuli. Preto si mysleli, že objavili biblickú zem Ofír, táto myšlienka sa rozšírila do Európy a dokonca je aj zachovaná v národných knižniciach. Kamenné zrúcaniny v Ofíre sa neskôr pokúsili nájsť Holanďania, ktorí sa v Južnej Afrike usadili v polovici 17 storočia, však hľadanie bolo neúspešné. V roku 1867 navštívil kamenné zrúcaniny nemecký geológ Karl Mauch, podrobne toto miesto popísal a prehlásil, že ide o zrúcaniny paláca kráľovnej zo Sáby. Tento názor bol však v roku 1905 ostro odmietnutý anglickým archeológom Mac Iverom, ktorý začal archeologický výskum Veľkej ohrady a Akropole. Vyjadril sa v tom zmysle, že kamenný komplex nepochádza zo stredoveku a vznikol medzi 11 a 15 storočím, čo potvrdili aj archeologické práce, ktoré preukázali, že miesto bolo trvale osídlené od 3.storočia nášho letopočtu. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že komplex je africký svojim pôvodom a rozvrhnutím, nechápu a nevedia vysvetliť, prečo je postavený z kameňa a nie z tradičných materiálov ako je drevo a hlina.

Neďaleké bane na vzácne kovy zasa naznačujú že tu bol vlastne stred akejsi africkej kultúry založenej na ťažbe kovu, ktorá však v 15 storočí zanikla. V roku 1958 tieto bane skúmal anglický archeológ Summers, ktorý dospel k záveru, že metódy ťažby sú tu rovnaké ako metódy ťažby v Indii, takže podľa neho na týchto miestach pôsobil vplyv Indie. Počas archeologických prác boli nájdené rôzne remeselné výrobky, ktoré pochádzajú z Arábie a Perzie, takže Veľká Zimababwe udržiavala aj obchodné styky s okolitým svetom. Podľa niektorých historikov tu bolo dokonca centrum obchodu s otrokmi... Niektoré skutočnosti o Veľkej Zimbabwe je možné považovať za preukázané, sú však len jednotlivými časťami veľkej skladačky, ktorá ešte zďaleka nie je hotová.

Veľkou záhadou je to, kto a prečo tieto budovy postavil a prečo ich kedysi opustil. Nie su písomné doklady a tak sa dôkazy získavajú veľmi ťažko. Na návrší stoja majestátne kamenné ruiny, ktoré sú posledným svedectvom o civilizácii, ktorá sa stratila v čase - zatiaľ bez stôp...

(zdroj:tajemstvi.webnode.cz-upravené)