Existujú duchovia?

 

 

 

Človek sa odjakživa snažil vychádzať so záhadnými bytosťami po dobrom... Viera, že kdesi v podsvetí žije miliarda duchov patrí medzi najstaršie domény náboženstva.

Ľudia verili na duchov už v kamennej dobe a báli sa toho, že mŕtvi sa vrátia medzi živých a budú tak obťažovať svojich príbuzných, priateľov a známych.

Najstaršia zo všetkých náboženských predstáv je v zásade prostá : kdesi nahore alebo dole, v nebi a či v pekle existuje podsvetie, či nadsvetie, neviditeľný svet neviditeľných obyvateľov. Mnohé z náboženstiev obsahujú tvrdenia, že človek sa skladá z tela a duše - telo je smrteľné a tak sa duša od neho odpútava a pokračuje v druhom svete. Niektorí duchovia sa však od svojich tiel úspešne neodpútali, takže putujú počas nocí miestami, ktoré im boli počas ich života známe. Však máloktorý mŕtvy môže svojou prítomnosťou pomáhať živému, aj keď sa v niektorých prípadoch zdá, že sa mŕtvi o toto všetkými možnými prostriedkami snažia.

Mnohé z prastarých i primitívnych náboženstiev majú svojich kúzelníkov, šamanov alebo zázračných liečiteľov uzdravujúcich trebárs len dotykom, majú svojich kňazov a reholníkov, ktorí sú prostredníkmi medzi reálnym svetom a tým "druhým" svetom.

Egypťania mali z "prízrakov" strach a o ich existenciu nestáli vôbec, takže svojim mŕtvym pridávali do hrobov ich obľúbené predmety, šperky, dokonca aj veľmi cenné poklady, aby mal mŕtvy pri sebe všetko to, čo mal za života rád, bol po smrti spokojný a živým dal pokoj. Babylončania, Asýrčania, Gréci, Indovia ale aj Indiáni takisto nestáli o návštevy z iného sveta, pretože boli presvedčení, že takíto "návštevníci" živých len strašia a spolčujú sa so zlom.

Zachovala sa správa z Pliniových spisov, kde sa píše o nepríjemnom strašidle, ktoré v meste Sura (kde Plinius žil) spôsobovalo hrozivý strach. V opustenom dome besnel totiž duch, ktorý za sebou ťahal ťažké okovy, čo v noci spôsobovalo ukrutný rámus, nesúci sa do okolia. Lomozil po chodbách i na dvore, však kdesi v strede vydláždeného priestoru átria vždy zmizol. Do tohto domu sa nasťahoval filozof Athenodorus, počkal si v noci na ducha a sledoval ho až k miestu v átriu, kde duch mizol. Athenodorus označil toto miesto, kde na druhý deň dal vykopať jamu - v jame sa našla kostra muža v ťažkých okovách... Kosti spálili, okovy roztavili a od toho času už v dome a jeho okolí nikdy nestrašilo.

Prečo sa duchovia objavujú hlavne počas tmavých nocí a dokonca presne o polnoci? Boja sa svetla? Boja sa frekvencie na preplnených uliciach, nádvoriach starých zámkov alebo sa boja slnečných paprskov? Prečo sa duša objavuje ako prízrak?

(zdroj:z knihy :...svět divů, tajemství a záhad...)