hrad Wawel

 

 

 

Nízky vápencový vŕšok o výške 228 m n. m. v Krakove na ľavom brehu rieky Visly, na ktorom stojí Kráľovský hrad a Katedrála sv. Stanislava a Václava sa nazýva Wawel. Spolu s mestom Krakov patrí hrad i katedrála do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Už od staršej doby kamennej obývali ľudia wawelské jaskyne - opevnenie pochádza z ranného stredoveku. V 9 storočí bolo územie dnešného Krakova pravdepodobne podrobené Veľkomoravskej ríši, z tejto doby pochádzajú aj zbytky dreveného kostola. Základy dvoch predrománskych kostolov

pochádzajú z 10 storočia a sú pravdepodobne najstaršie kamenné stavby na Waweli. V roku 1000 tu vzniklo biskupstvo a krátko potom bola postavená kamenná katedrála Boleslava 1 - bohužiaľ, zachovali sa len jej základy. V roku 1038 boli najstaršie stavby na Waweli ťažko poškodené povstaním pohanov a vpádom českého kniežaťa Břetislava 1, v roku 1080 tu pustošil zasa požiar.

Kazimír 1 Obnoviteľ okolo roku 1040 urobil z Krakova sídlo poľských panovníkov. Na Waweli v priebehu stredoveku postupne vznikal celý rad ďalších sakrálnych a svetských stavieb, na konci 11 storočia tu vznikla v románskom slohu druhá katedrála, postavená namiesto zničenej Boleslavovej, ktorá sa nazývala "Hermanowská", zachovala sa z nej už len krypta, pretože bola pri požiari začiatkom 14 storočia zničená. Vladislav 1 Lokýtek ju v roku 1320 nariadil strhnúť a dal ju nahradiť dnešnou gotickou stavbou, ktorá bola vysvätená v roku 1364. Základy súčasného gotického Kráľovského hradu nechal vystavať Vladislavov nástupca Kazimír 3 Veľký. Za vlády Jagelloncov nastal zlatý vek Wawelu, kráľovské sídlo bolo v rokoch 1507 až 1536 dôkladne prestavané, vznikli tu prvé príklady renesančného umenia v Poľsku, obohatené boli aj umelecké poklady katedrály, v 14 storočí bol zámok aj prebudovaný, boli pristavené veža, ktoré dostali názov "Kuracia stopa" (Kurza Stopka) a Dánska veža. Kráľovská komnata obsahovala meč Szczerbiec, ktorý sa používal pri korunovačných ceremóniách a dnes je vystavený. V tom čase pribudli aj ďalšie objekty, ktoré slúžili ako štvrte pre duchovenstvo, kráľovských úradníkov a remeselníkov. Obranné steny a veže Jordanka, Lubranka, Sandomierska, Tęczyńska, Szlachecka, Złodziejska a Panieńska boli vybudované tiež v rovnakom období. V takejto podobe zostal hrad až do požiaru v roku 1499. V roku 1520 dal Žigmund vyrobiť zvon, ktorý je v Poľsku najznámejší a používa sa iba pri výnimočných príležitostiach.

V roku 1595 bol zámok opäť poškodený požiarom a opäť bol obnovený. Však v roku 1609 sa poľské kráľovské sídlo presťahovalo do Varšavy a hrad na Waweli začal upadať. Niekoľkokrát bol poškodený vpádmi cudzích vojsk a používaný bol už iba ako pevnosť. Katedrála na Waweli si ale naďalej uchovala svoj význam najdôležitejšieho poľského chrámu, naďalej v nej prebiehali korunovácie a boli tu pochovávaní členovia panovníckeho rodu.

Po zániku Poľska v roku 1795 Krakov pripadol Rakúsku, hrad sa zmenil na vojenskú posádku a stavebné úpravy zničili mnoho historicky a umelecky významných častí hradného komplexu. Poľskí vlastenci ale naďalej považovali Wawel za symbolicky mimoriadne významný bod a preto v katedrále začali pochovávať významné osobnosti poľských dejín - napríklad je tu pochovaný maršál Poniatowski. V roku 1905 František Jozef 1 nechal miestnu vojenskú posádku na Waweli zrušiť a nechal previesť rekonštrukciu celého hradu ako historickej pamiatky. V čase medzivojnového poľského štátu bol hrad povýšený na oficiálne sídlo prezidenta republiky a po druhej svetovej vojne bol zmenený na múzeum. Katedrála sv. Stanislava a Václava (celý názov: Katedrálna bazilika svätého Stanislava a svätého Václava - Bazylika archikatedralna św. Stanisława i św. Wacława) si naďalej uchováva svoju významnú úlohu v živote poľskej katolíckej cirkvi a celého poľského národa a spočívajú tu pozostatky významných poľských osobností. V nedeľu 18. 04.2010 tu bol pochovaný poľský prezident Lech Kaczyński s manželkou Máriou, ktorí tragicky zahynuli pri leteckom nešťastí 10.04.2010 v Ruskom meste Smolensk.

(zdroj:wikipedie-upravené)