Gary Ridgway

 

 

 

Natierač kamiónov, sa priznal k vražde 48 žien v Seattli, priznanie ho zachránilo pred trestom smrti...

Prípad až dve desaťročia pútal pozornosť celých USA ako vraždy na Zelenej rieke (Green River). Ridgway sa priznal po dohode s prokurátormi, že nebudú preňho žiadať trest smrti. Väčšinu obetí našli v rokoch 1982 až 1984 v okolí alebo priamo v Zelenej rieke južne od Seattlu. Išlo najmä o prostitútky, ale aj dievčatá, ktoré ušli z domu. Ridgwaya podozrievali už vtedy, ale nič mu nedokázali a prešiel aj testom na detektore lži. Na prípade pracovalo naraz 58 detektívov, vyšetrovanie stálo 12 miliónov dolárov - bezvýsledne. V decembri 2001 sa však napokon podarilo Ridgwaya spojiť so štyrmi vraždami vďaka moderným technológiám pri testoch DNA. Neskôr sa mu podarilo pripísať ešte tri, to však bolo všetko.
Ridgwayovi právnici prišli s ponukou - na výmenu za záchranu života poskytne informácie o ďalších vraždách. Prokurátor Norm Maleng sa spojil s rodinami obetí. Príbuzní ponuku akceptovali. Chceli vedieť pravdu, nech bude akákoľvek hrozná. Ridgway po dohode vyšetrovateľom povedal úplne všetko, čo vedel. Ukázal im aj miesta, kde ležali štyri doteraz neobjavené obete. Všetko vyvrcholilo v stredu, keď sa pred súdom priznával ku každej zo 48 vrážd. Stal sa tak najhorším vrahom v dejinách USA. Nikomu inému toľko vrážd nedokázali!
Výpoveď ponúkla aj ojedinelý a poriadne desivý pohľad do vnútra zabijaka. Ridgway, teraz 54-ročný, obyčajne pôsobiaci chlapík, vychovával syna a nosieval do práce Bibliu. Ako ozajstnú "kariéru" však bral vraždenie prostitútok - jedinú vec, v ktorej bol dobrý, a na ktorú mohol byť dokonca "hrdý". Väčšinu z nich zabil hneď potom, ako ich stretol a nepamätá si ich tváre, tobôž mená. "Nenávidím prostitútky a nechcem im platiť za sex," povedal. "Vyberal som si ich ako obete aj preto, že boli ľahkým terčom. Málokedy ich hneď nahlásili ako nezvestné, niekedy nechýbali nikomu. Mohol som ich zabiť, koľko som chcel, bez toho, aby ma chytili," vyhlásil Ridgway pred súdom.
Väčšinu obetí odviezol domov a uškrtil vo svojej posteli. Vyberal si najmä mladé, pretože "intenzívnejšie prosili o život". Tiel sa zbavoval v okolí Zelenej rieky, niekedy ich naaranžoval do skupín po 3-4, miesto si označil a chodil sa naň pozerať. Často nechával v okolí tiel rôzne predmety, aby políciu zmiatol. Väčšinou išlo o cigaretové ohorky a žuvačky - sám nefajčil ani nežul žuvačky, tak podhodil nájdené...
Je možné, že Ridgway má na svedomí aj viac vrážd, ale na druhej strane hranice. Kanadská polícia sa oňho začala zaujímať v súvislosti so 61 prostitútkami, ktoré za posledných 25 rokov zmizli vo Vancouveri. Jeden podozrivý síce už sedí vo vyšetrovacej väzbe, farmára Roberta Picktona však možno spojiť iba s 15 vraždami. O Ridgwayovi je známe, že často chodil do Kanady. Možno neodolal svojmu zabijackému nutkaniu ani tam.
Ridgwayova dohoda s prokurátormi sa možno stane aj základom precedensu, ktorý zachráni pred najvyšším trestom ďalších vrahov. V štáte Washington totiž musí každú popravu schváliť Najvyšší súd, ktorý ju porovná s podobnými prípadmi. A keď nedostane trest smrti vrah 48 žien, ťažko možno popraviť niekoho, kto zabije menej ľudí.

(zdroj:obroda.sk)