Sicília

 

autonómny región Talianska

 

Je to najväčší ostrov v Stredozemnom mori s rozlohou 25 700 km² a 5 miliónmi obyvateľov. Úradne sa nazýva Regione Siciliana, jej hlavným mestom je Palermo.

Sicília sa člení na 9 provincií : Agrigento, Catania, Caltanissetta, Enna, Messina, Palermo, Ragusa, Syracuse a Trapani. Ostrov má stredomorské podnebie so suchými letami a miernymi zimami. Pobrežný pás má subtropické podnebie s teplými a suchými letami a miernymi a daždivými zimami. Priemerná teplota v januári dosahuje 10 °C. V letných mesiacoch tu prakticky neprší. Teploty mora pri východnom pobreží Sicílie sú v máji 18 °C, v auguste 24 °C a v októbri opäť okolo 18 °C. Na ostrove je mnoho menších riek, ktoré v lete často vysychajú a približne 30 jazier.

Na Sicílii rastie asi 3 000 druhov rastlín, čo je najviac zo všetkých ostrovov Stredozemného mora. K ich šíreniu prispievajú predovšetkým sťahovavé vtáky, ktoré na Sicílii oddávna zanechávajú semená z najrôznejších zemí. 

Východné pobrežie tvoria prevažne ruly a sľudové bridlice. Na severe sú pieskovce a ílové bridlice tvoriace pohorie Monti Nebrodi a Madonia. Svojou výškou 1 000 až 2 000 m tvoria chrbticu ostrova ako sicílske Apeniny. V oblasti medzi Palermom a Trapani sú triasové vápence s charakteristickými vrchmi Monte Pellegrina a Monte Erice. Podstatná časť juhu je zložená z hlín a sľúd, ktoré sú občas vystriedané sadrovcovými, sľudovými, zlepencovými a vápencovými skalami. V tejto časti je Sicília vrchovinou prakticky bez stromov. V stredoveku bola obilnicou Ríma a aj dnes sa tu nachádzajú rozsiahle lány. Messingská úžina a časť Tyrrhendského mora sú geologickým zlomom prejavujúcim sa silnými zemetraseniami a intenzívnou vulkanickou činnosťou. Symbolom Sicílie je 3 340 metrov vysoká sopka Etna, nachádza sa vo východnej časti tohto ostrova a tvorí zrezaný kužeľ s takmer kruhovou základňou s priemerom 40 km a obvodom 165 km. Okrem hlavných štyroch kráterov má ešte bočné, tzv. parazitické, ktorých je asi 200.

(zdroj:wikipedia.sk-upravené)