Mykény

 

 

Na vrchole jedného z pahorkov najužšej časti gréckej pevniny Peloponézskeho polostrova sa dochovali trosky Mykén - snáď najstaršieho gréckeho mesta a hradu kráľa Agamemnona. Polostrov bol v staroveku pomenovaný podľa mýtického kráľa Pelopa. 

Dňa 06.12.1876 sa nemeckému amatérskemu archeológovi Heinrichovi Schliemannovi podaril jeden z najsenzačnejších nálezov v dejinách archeológie, objavil prvú z piatich šachtových hrobiek. Pri otváraní hrobiek bolo nájdených 19 kostrových pozostatkov ktoré boli obklopené zlatom, šperkami, striebrom, zlatými a bronzovými breniami, zlatými a striebornými pohármi. Najväčší nález ho však čakal v piatom hrobe, kde bola nádherná zlatá maska ktorú označil ako posmrtnú Agamemnonovu masku. 

 

 

 

Podľa Homéra bol Agamemnon kráľom Achaie (dnešné Mykény) a vodcom gréckych vojsk pri ťažení na Tróju. Schliemannovo presvedčenie, že objavil Agamemnonov (šachtový) hrob sa opieralo aj o dielo gréckeho zemepisca Pausania, ktorý tvrdil, že Agamemnon bol pochovaný v Mykénach a jeho vrahovia boli zas pochovaní za múry mesta do hrobiek, ktoré pripomínajú včelí úľ. Pomocou moderných metód však vedci zistili, že všetky hrobky pochádzajú z obdobia okolo roku 1600 pred Kristom a rovnako stará je aj zlatá maska. Niekoľko podobných masiek sa našlo aj neskoršie a zistilo sa, že ani tieto nie su posmrtné. Okrem toho, Trójska vojna mala prebiehať okolo roku 1200 pred Kristom, teda asi 400 rokov potom, ako do Mykénskych hrobov boli pochované telá a poklady, ktoré Schliemann objavil... 

Schliemann ale objavil aj ďalšie a ďalšie množstvá nádherne zdobených predmetov, ktoré svedčili o rozprávkovom bohatstve mykénskej aristokracie a tak nález vyspelej architektúry len podporil domienku, že mykénsky vek bol jedným z vrcholných období starého Grécka. Mykény tak boli strediskom veľkej civilizácie, ktorá sa udržala pol tisícročia - asi od roku 1600 do roku 1100 pred Krisotm. Ich vplyv v Egejskom mori i v priľahlých oblastiach bol skutočne obrovský. Keramické predmety z Mykén boli objavené až v Južnom Taliansku, na Cypre, v Egypte, v Sýrii a v Palestíne. Stovky nájdených popísaných hlinených doštičiek nám zase približujú prísnu spoločenskú hierarchiu i komplexný hospodársky systém. 

Mykénska pevnosť zaujímala dominantné stratetigcké postavenie, mala rozhľad na priľahlú nížinu a horské priesmyky až ku Korintu. Naviac ju obklopoval múr postavený z nepravidelných vápencových kvádrov o hrúbke až piatich metrov. Hlavný vstup do mesta tvorí Levia brána, postavená okolo roku 1260 pred Kristom a na jej mohutnom portálovom preklade stoja oproti sebe dva kamenné levy. Od brány vedie cesta ku kráľovskému palácu. Maľované podlahy a bohaté fresky na stenách sa podobajú freskám palácov na Kréte, čo svedčí o znalostiach mykénčanov o ich architektúre. Okolo paláca stoja domy menej významných občanov, vrátane trojposchodového domu nazývaného Stĺpový. Neďaleko citadely sa nachádzajú hroby ktré sú z neskoršej doby ako hroby šachtové objavené Schliemannom. Každý hrob tvorí až 35 kruhových radov obrovských kameňov, rady sa k vrcholu postupne zužujú tak, že pripomínajú tradičné včelie úle. Do hrobov sa vchádzalo dlhou chodbou zakončenou mohutnýmki dverami, ktoré boli po každom pohrebe vždy zamurované a chodba bola zasypaná. Najhonosnejšími hrobkami je tzv. Atreova pokladnica (otec Agamemnona) a hrobka Klytaimestry (manželka Agamemnona). Obe hrobky pochádzajú z iného obdobia a tak nie su žiadne dôkazy o tom, že sa skutočne jedná o ich hrobky. Obe boli počas niekoľkých storočí vykradnuté a tak tu stojí iba hrubá stavba.

Mykénska civilizácia zanikla okolo roku 1150 pred Kristom, o príčine sa nevie nič. Grécko potom prežilo tzv temný vek, ktorý trval asi 600 rokov až do počiatku klasického obdobia.

(zdroj:tajemstvi.webnode.cz-upravené)