Rembrandt Van Rijn

 

 

 

Narodil sa v Leidene (Holandsko) v pomerne zámožnej rodine mlynára Harmena Gerritszoona van Rijna a pekárovej dcéry Neeltgen Willemsdochter van Zuytbrouckovej. Jeho rodičia mali desať detí, z ktorých dve zomreli ako veľmi maličké, on bol ôsmy v poradí. Hoci v ich okolí prevažovali protestanti, zachovali si katolícku vieru. Rembrandt mal dobrú výchovu. Ako sedemročný nastúpil do latinskej školy, kde sa učil hlavne gramatiku a rétoriku. Dva mesiace pred jeho štrnástymi narodeninami ho zapísali na univerzitu v Leidene, ale viac ako o štúdium sa zaujímal o maľbu a tak ho rodičia nakoniec dali za žiaka k leidenskému maliarovi Jacobovi von Swanenburgh, u ktorého ostal tri roky. 

Na prelome rokov 1624 - 1625 bol Rembrandt už pol roka žiakom známeho maliara Pietera Lastmana v Amsterdame, u ktorého veľmi intenzívne pracoval a rýchlo sa naučil všetko, čo sa dalo. Už v roku 1625 si otvoril vlastný ateliér, pričom stále býval doma s rodičmi a vzápätí získal aj prvého vlastného žiaka.

Dvadsaťpäťročný Rembrandt sa presťahoval do Amsterdamu, ktorý sa vtedy rozvíjal ako hlavné mesto obchodu. Žil a pracoval v dome Hendricka van Uylenburga, obchodníka s umením a veľmi skoro sa stal žiadaným portrétistom. Jeho umenie ide ruka v ruke s dobrým biznisom, jeho obrazy sú v móde a výborne ho platia. Rembrandt jednoducho očaril ekonomické a politické špičky mesta. 

Mladý maliar v dome obchodníka s umením van Uylenburga stretáva jeho sesternicu Saskiu. Je to dievča z významnej a bohatej rodiny a jej otec je vážený člen mestskej rady. So Saskiou sa zosobášil 22. júna 1634 a svadba mu priniesla nielen zvýšenie spoločenského postavenia, ale aj poriadne veno. V tom istom roku sa stáva členom amsterdamského cechu maliarov a získava ďalších študentov. Mladí manželia si rok po sobáši prenajmú dom a o ďalšie štyri si kúpia vlastný v židovskej štvrti Amsterdamu na Jodenbreestraat (dnes je v ňom Rembrandtovo múzeum). Napriek tomu, že maliar slávi úspechy a svoju Saskiu miluje, ich rodinný život nie je šťastný. Rok po svadbe sa im narodí syn Rumbartus, ale žije iba dva mesiace. O tri roky neskôr im umiera trojtýždňová dcéra Cornelia. Keď sa im v roku 1640 narodí ďalšia dcéra, pokrstia ju zase Cornelia, ale ani ona sa nedožije jedného mesiaca. Až nasledujúci rok sa Saskii narodí syn Titus, ktorý je dosť silný a zdravý, ale Saskia už má poriadne podlomené zdravie. Rok po pôrode ako tridsaťročná umiera, pravdepodobne na tuberkulózu...

 

Začiatkom devätnásteho storočia odhadovali, že Rembrandt namaľoval viac ako 600 malieb, urobil skoro 400 leptov a 2-tisíc kresieb. Samozrejme, mýlili sa. Rembrandta často v rámci vyučovania kopírovali jeho žiaci. Podľa expertov sa počet jeho malieb blíži k trom stovkám, z toho je asi štyridsať jeho autoportrétov a leptov je tiež približne tristo s tým, že kresieb mohlo byť oveľa viac než 2-tisíc, iba sa nezachovali. Pri maľbe olejom Rembrandt upravil Caravaggiov šerosvit (chiaroscuro) na svoj vlastný spôsob a tento štýl zobrazovania tieňa a svetla používal aj na grafických listoch. Maľoval hlavne portréty, krajinu a biblické námety, ktoré si jeho súčasníci veľmi cenili. Podľa profesorky Margaret Livingstonovej, ktorá skúmala jeho autoportéty, mohla Rembrandtovi k majstrovstvu pomôcť stereoslepota. Podľa jej hypotézy z roku 2004 ňou Rembrandt trpel. Pri tejto poruche človek nevníma tri dimenzie priestoru, mozog pri vizuálnych úlohách prepína len na jedno oko, a tak vidí sploštene, čo je pre maliara výhodné.

Rembrandt však nebol iba výnimočný maliar, ale aj skvelý grafik. Leptom a ďalším hĺbkotlačovým technikám sa venoval celý život s výnimkou roku 1649, z ktorého nenašli ani jeden datovaný. Lepty boli vždy populárne a už za jeho života sa veľmi dobre predávali. Rembrandt si dokonca sám tlačil prvé výtlačky grafických listov a jeho technika tlače ovplyvnila umelcov a tlačiarov niekoľkých storočí. Rembrandtovým najznámejším obrazom sa stala Nočná hliadka, ktorá visí v amsterdamskom Rijksmuseu. Jej cena sa neudáva, nedá sa totiž vyčísliť. Nepatrí múzeu, ale mestu, veď mušketieri, ktorí si ju kedysi u Rembrandta objednali, slúžili Amsterdamu. Obraz maľoval umelec v rokoch 1640 - 1642, pôvodne mal 4,5-krát 5 metrov, ale neskôr z neho kus odrezali, aby sa zmestil na určené miesto. Meno, pod ktorým ho pozná celý svet, dostal omylom. Keď ho objavili, bol priveľmi zanesený a pripomínal nočnú scénu. Preto Nočná hliadka. Až keď ho vyčistili, zistili, že partia vojakov vystupuje z tmavého dvora do jasného dňa. Hoci obraz porušil všetky pravidlá vtedajších skupinových formálnych portrétov, mal obrovský úspech. A ten má dodnes. Rembrandt na ňom nie je iba podpísaný, ale majstrovsky doň vkomponoval kúsok svojej vlastnej tváre. Zomrel v Amsterdame.

(zdroj:zivot.lesk.cas.sk-upravené)