Duchovia...

Niekto verí, že táto duša zostáva tu na Zemi po smrti, zatiaľ čo naše telo a život existovať prestanú. Pri klinickej smrti väčšina ľudí popisuje určitý zážitok, či sen, kedy sa ocitajú mimo svoje fyzické telo. O duchoch je veľmi veľa správ. V roku 1884 publikovali britskí parapsychológovia výsledky svojej ankety v ktorej sa pýtali : "Stalo sa vám niekedy, že ste mali živé videnie bytostí alebo neživého objektu, prípadne, že sa vás aj dotkli alebo ste počuli aj nejaký hlas?" Už vtedy im zo 17 tisíc opýtaných kladne odpovedalo 673 ľudí.

Zjavenia vtedy rozdelili do niekoľkých skupín. Najpočetnejšia skupina ovorí o vracajúcich sa mŕtvych, ktorí si prídu riešiť nedokončené záležitosti ešte za svojho života, alebo si chcú objasniť svoje náhle úmrtie. Klasický prípad, kedy sa duchovia objavujú, je v tzv. "strašidelnom dome". Hovorí o tom aj dom v kúpeľnom mestečku Cheltenham, kde bol viac krát zaznamenaný výskyt ženy v čiernom. Toto zjavenie ohlásila Rosina, dcéra kapitána Desparda v roku 1882. Za dva roky videli ženu v čiernom asi 24 krát. V roku 1970 bola žena v čiernom videná opäť a o 15 rokov ju videli aj ďalší...

 

 

"Mladík jel se svými přáteli na prázdniny na Sundarbans a poprosil své přátele, aby ho vyfotili. Když se blesklo od fotoaparatu, upadl mladik do bezvědomi a dva dny poté umřel, podle nálezu na infarkt. Když poté jeho přátelé fotku vyvolali, dostali strach - všichni mohli přisahat, že v ten moment byl tehdy na míste focení sám. Jeden námořnický důstojnik poslal tuto fotku 13 lidem - vědcům a krátce nato byl povýšen. Ředitel jedné společnosti tento e-mail vymazal, aniž by ho poslal dál a jeho firma šla krátce poté do konkursu"...

Mnoho správ o zjavení sa však zakladá na nedostatočnom pozorovaní alebo i na zámene totožnosti. Vysvetlenie výskytu ženy v čiernom je možné vysvetliť aj racionálne. Kapitán mohol mať milenku a ukryť ju vo veľkom dome pred manželkou nebol problém. Manželka mohla občas niečo zahliadnuť... Ďalší omyl mohol byť spôsobený zlým osvetlením a tak došlo k zámene totožnosti. Mnohé zvukové prízraky sa vysvetľujú jednoducho. Vedci prišli na to, že staré kamenné múry, ktoré "zažili" mnoho vecí, si tieto zvuky uchovávajú v sebe vďaka obsahu nízkostupňových kremičitých častíc a železitej soli - teda základné suroviny pre vznik nahrávajúcej pásky. Tejto teórii sa hovorí "kamenná videopáska".

Čo sú teda duchovia? Prečo sú tu? Aký je ich zmysel? Sú to iba sny a predstavy našeho mozgu, alebo niečo skutočne existujúce, ale stále akosi nepochopiteľné? Sú to skutočne duše zomrelých, alebo poslíčkovia zla?

Duchovia môžu byť podstatou nášho bytia, niečo ako naše vnútorné "ja". Niekto verí, že táto duša po smrti zostáva na Zemi, naše telo a život prestanú existovať. Pri klinickej smrti skoro všetci popisujú určitý zážitok či sen, kedy sa ocitnú mimo svoje fyzické telo, zažínajú znovu vnímať svet okolo seba, zisťujú, že majú nové - iné duchovné telo, ktoré sa im javí ako slabý mráčik hmly. Pri tomto všetkom majú veľmi krásne a príjemné pocity, ktoré doposiaľ nepoznali. Cítia, že za doprovodu svojich už zomretých blízkych priateľov, či rodiny putujú k nejakej bráne do niečoho ceľkom iného a neznámeho - do inej dimenzie. Po "prebudení" sa z nich stávajú ceľkom iní ľudia...

Ďalšou teóriou je, že duchovia sú proste ľudia, ktorí zomreli, vo svojom živote neboli čestní a dobrí a tak sa do ďalšieho života nemôžu dostať. Tak sa po Zemi istú dobu "potulujú". Obvykle zotrvávajú v okolí "strašidelných domov". Niektoré náboženstvá sú toho názoru, že všetci duchovia sú len zlo záhrobia. V tomto prípade teda žiadni anjeli dobra nejestvujú...

Albert Einstein raz povedal : "Žijúca hmota nemôže nikdy prestať existovať". Každý živý tvor obsahuje aj nejaké myslenie, svojho ducha, svoju osobnosť a iné spodobenie sily vlastnej energie, ktorú prenáša denne cez prostredie. Je teda ozaj možné, že skutočne vidíme a počujeme duchov ako prežité vnútro osobnosti nejakého zosnulého. Preto všetci duchovia nie su rovnakí...

Po nie krátkom výskume bolo zistené, že priemerná osoba využíva denne iba asi 10% svojho mozgu. Niekedy citová úzkosť, obzvlášť medzi dospievaním je silná dosť na to, aby vypustila dostatok energie z tela do okolia. Tak sa nám môže niekedy zdať, že predmety sa pohybujú, či vznášajú - samozrejme, bez pôsobenia inej okolitej sily (psychokinéza). Tak je možné ľahko zvaliť vinu na strašidlá...

(zdroj:neznámé z vesmíru)