Používali starí Egypťania pre osvetlenie pyramíd skutočne žiarovky? Ak nie, tak čo potom? Fakle?
Ťažko, na stenách by potom bolo vidno začmudenie. Alebo zrkadlá? Zoberme však do úvahy, že paprsok svetla sa odrazí maximálne 4x aby mal dostatok sily k osvetleniu...
Na tieto otázky možno odpovedia nástenné reliéfy podzemnej siene chrámového komplexu v Dendre (zasväteného bohyni Háthor), 70 km severne od známeho Luxoru.
Táto sieň kde sa tento reliéf nachádza, meria 4,60 x 1,12 metrov a dá sa do nej dostať iba úzkym otvorom pripomínajúcim dieru do psej búdy. Naviac je nízka, dusivo zatuchnutá a doslova nasýtená pachom zaschnutého moču, pretože práve tu si strážcovia v čase oddychu bezstarostne uľavujú...
Na stenách vidno ľudské postavy vedľa bublinkových predmetov, ktoré svojim tvarom pripomínajú nadrozmerné žiarovky. Vo vnútri týchto "žiaroviek" sú zvlnené hady. Zašpicatené konce smerujú ku kvetu lososu, ktorý aj bez väčšej fantázie možno považovať za objímku žiarovky. Čosi ako kábel vedie ku krabičke, na ktorej sedí boh vzduchu. Bezprostredne pod týmto záhadným predmetom je na znamenie sily zobrazený dvojramenný stĺp - spojený s hadom. Pavian stojaci vedľa je považovaný za symbol nebezpečia.
Čo na tieto reliéfy hovoria odborníci? Hovoria o "kultovom priestore", o "knižnici" či o sklade kde sa uchovávali kultové predmety. Smiešne. Ani sklad, ani knižnica predsa nie su a nikdy neboli prístupné tak mizerným vstupom : "otvorom pre psov". Odborníci si nedokázali poradiť ani s umeleckými výtvormi na stenách. Čo napríklad znamená rozdvojený džedový stĺp? Symbol stálosti, večnosti, prehistorický fetiš, strom bez lístia...
Odborníci Krassa a Habeck vidia v tomto stĺpe izolátor. Prečo vlastne nie? Džedový stĺp nebola predsa len taká všedná záležitosť, manipulovať s ním mohli iba zasvätení. Podobné stĺpy boli nájdené aj pod najstaršou Džoserovou pyramídou v Sakkare...
(Zdroj: Oči sfingy 1995,Neznáme z vesmíru 1995)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára