Diamant skazy

Kedysi iskril na Indickej svätyni ako žiariaca hviezda s ľadovo modrým ohňom, pokiaľ ho bezbožne neukradol hinduistický kňaz, ktorý však za tento hriešny čin zomrel pomalou a bolestnou smrťou.

Podľa legendy sa tak začala temná história neobyčajne slávneho a známeno drahokamu, ktorý je vlastne známy ako Hopeov diamant, ale mnohí jeho nešťastní vlastníci ho považovali za diamant skazy. Na zemský povrch sa pravdepobne dostal z Golcondových baní pri rieke Kistny v juhozápadnej Indii a svoju európsku púť zahájil v roku 1642, kedy ho kúpil francúzsky obchodník Tavernier. V roku 1668 diamant predal kráľovi Ludvikovi 14 a to s dobre tučným ziskom, ktorý však skoro minul. Tavernier sa vydal do Indie s nádejou, že si stratu vynahradí, roztrhali ho tu však divé psy.

Diamant zatiaľ prešiel rukami niekoľkých kráľov, pritom každého z nich stretol krutý osud. Ludvík 14 s kráľovnou Máriou Antoinettou boli popravení, kňažná de Lamballe bola ubitá k smrti...O mnoho rokov neskôr jeden holandský brúsič zmenšil rozmery diamantu, nie však jeho diabolský vplyv. Syn mu diamant ukradol a nešťastný brúsič spáchal samovraždu. V roku 1830 kúpil diamant bankár Hope - od tej doby aj diamant nesie jeho meno. Nový kupec diamantu zas zošalel a spáchal samovraždu, ďalší majitelia diamantu boli zavraždení. Turecký sultán, ktorý diamnat v roku 1908 kúpil za 400 tisíc dolárov krátko nato prebodol svoju ženu a z trónu ho zvrhli. Od roku 1911 mala diamant rodina McLeana, ktorú však prenasledovali stále samé pohromy a nešťastia. Hovorí sa, že jediný spôsob ako sa od moci diamantu oslobodiť, je jeho darovanie. Jediná osoba, ktorú kliatba nezasiahla, bol americký klenotník Winston. Diamant kúpil od McLeanovej rodiny, nepredal ho ďalej ale venoval Smithsonovému inštitútu, v ktorom sa nachádza podnes ako mineralogický zázrak.

Rovnako záhadnú moc mal aj predmet ceľkom iný - soška Buddhu zdobená zeleným nefritom. Holanďan Klaasen bol dokonalosťou tejto sošky natoľko uchvátený, že ju ukradol. Soška pôvodne stála na nohe obrovskej starobylej Buddhovej sochy, vytesanej do skalnej steny, ukrytej v thajskej džungli, ktorá slúžil ako svätyňa. Klaasen sošku prepašoval úspešne až do Holandska. Bol to vášnivý zberateľ umeleckých predmetov, ale pohľad na túto sošku na jeho stole mu neprinášal potešenie, naopak, bel nesmierne nekľudný. Rok nato sa vydal nazad do Thajska, aby sošku vrátil na jej pôvodné miesto. Tu stretol buddhistického mnícha, ktorý sa na neho usmial a povedal, že ho pred rokom videl no vedel však, že sošku o rok vráti...

Iným tajomstvom Orientu je mohutný železný stĺp, vysoký 6,4 metra, ktorý stojí v Indii na nádvorí v Mehauli blízko Dillí. Zvláštne na ňom je to, že okrem tenučkej povrchovej vrstvičke hrdze neprejavuje žiadne známky korózie. Pritom je stĺp starý 1600 rokov. Vztýčili ho v 4. storočí na počesť víťazstva kráľa Gupta2 nad nepriateľom. Presné zloženie materiálu, z akého je tento stĺp je podnes sporné.

(zdroj:ocisfingy)