Michelangelo sa vo svojich pätnástich rokoch dostal na umelecké učilište (vysoká škola výtvarných umení). Dostal sa sem asi na príhovor mladého florentského Francesca Granacciho, s ktorým sa Michelangelo zoznámil v Ghirlandajovej dielni.
Michelangelo sa učil dva roky u tohto typického maliara florentského quattrocenta. Pre devätnásťročného Michelangela skončili roky učenia a boli vystriedané rokmi putovania. Osud mladému Michelangelovi umožnil prísť do styku s niekoľkými sochármi. Noví mecenáš v Bologni - Aldovrandi, zohnal Michelangelovi zákazku. Šlo o dokončenie posledných prác na náhrobku sv. Dominika.
Keď ako 21 ročný dorazil Michelangelo do Ríma, večné mesto vyzeralo podstatne ináč, ako ho poznáme teraz. Renesančné časti ešte skoro neexistovali a antika bola ešte zasypaná nánosom rokov. Zatiaľ, čo Florencia rozkvitla do inej krásy, Rím bol v mnohom ešte stredoveký. Michelangela sa v Ríme ujal rímsky bankár Jacopo Galli. Socha Bakcha, ktorú si u neho objednal, poskytla Michelangelovi príležitosť vytvoriť konečne voľnú figúru v nadživotnom meradle. V celej Michelangelovej tvorbe sa dá nájsť len jedno dielo podobné vatikánskej Piete. Je to "Madona v Bruggách", súsošie vzniknuté ešte v Ríme a predané do Brugg. Toto dielo je v meradle trochu podživotné. Michelangelo sa ocitol na výslní slávy a šťastia zároveň so svojím rodiskom. Ako býva, priniesol mu však úspech aj závisť a nepriateľov. Začali sa zoskupovali okolo Leonardovej osoby, ktorý žil vo Florencií od toho roku 1494, keď Michelangelo Florenciu opustil. Michelangelovo nepriateľské chovanie spôsobovalo určité osobné napätie medzi oboma najväčšími florentskými umelcami...
Vo Florencií vytvoril Michelangelo aj "Kartón casinskej bitky". Od svojej tridsiatky sa Michelangelo venuje stupňovaniu pohybu. Je to posledná a zároveň vrcholná kapitola jeho mladosti, ústiaca do jeho ďalšieho maliarskeho diela, k maľbám stropu Sixtínskej kaplnky. Je známe, že Michelangelo opovrhoval maliarstvom. Ironický osud ho však donútil, aby práve v maľbe uskutočnil tak dôležitú časť svojho diela, ako sú jeho maľby v Sixtínskej kaplnke. "Madona Doni", pochádzajúca z konca doby jeho mladosti, ako keby symbolicky naznačovala cestu, ktorou sa bude uberať jeho práca v nastávajúcom období mužného veku. Roku 1534 sa Michelangelo usadil v Ríme a odišiel z neho iba raz, na krátke obdobie v roku 1556, keď sa k hraniciam pápežského štátu blížila španielska armáda, a za celých šestnásť rokov urobil jedinú sochu, "Poprsie Brutta", ktoré je v zbierkach florentského Bargella.
Tvorivé sily, ktoré mu umožňovali vyjadriť v mramore tie najvznešenejšie predstavy, ho však neopustili ani v jeho samotárskej starobe. Pracoval na "Piete", ktorú určil na svoj vlastný náhrobok. Michelangelo prežil všetkých svojich blízkych priateľov, bratov, ochrancov, milovanú ženu, priateľov i nepriateľov. Keď zomrel, mal takmer 90 rokov. Florencia usporiadala Michelangelovi okázalý pohreb v kostole San Lorenzo.
- (zdroj:referaty.sk-upravené)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára