Leonardo da Vinci

 

 

Taliansky renesančný architekt, hudobník, vynálezca, staviteľ, sochár a maliar (Leonardo di ser Piero da Vinci) sa narodil v Anchiane neďaleko mesta Vinci. Jeho celé meno v preklade znamená "Leonardo, syn pána Piera z Vinci". Pod svoje práce sa však podpisoval ako "Leonardo" alebo "Ja, Leonardo". Asi v roku 1466 sa začal učiť u maliara Andreu del Verrocchia. Neskôr sa z neho stal nezávislý maliar a usadil sa vo Florencii. Zlom v jeho súkromnom živote nastal v roku 1476, keď ho anonymne obžalovali z homosexuálneho styku s prostitútom Jacopom Saltarellim. Neodsúdili ho iba na základe nedostatku dôkazov. Dostal sa ale pod kontrolu florentskej mravnostnej polície. Najdlhší vzťah prežil s delikventom Gianom Giacomom Caprottim da Oreno, prezývaným Salai. U Leonarda slúžil od desiatich rokov ako jeho sluha a asistent. 

V rokoch 1482 až 1499 pracoval pre milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu. Práve v Miláne si založil vlastnú dielňu s učňami. Rozvíjal sa tam najmä v oblasti sochárstva. Niekoľko rokov pracoval na projekte monumentálnej sochy koňa z bronzu "Gran Cavallo", ktorá mala stáť v Miláne. Dokončiť ho však nestihol pretože krajina vstúpila do vojny s Francúzskom. Na sochu mal pripravených sedemdesiat ton bronzu, no tie napokon použili na výrobu pušiek... 

Vo Florencii vstúpil do služieb syna pápeža Alexandra VI. - Cesara Borgiu. Stal sa jeho vojenským architektom a staviteľom. Do Milána, kde vládol Maximilian Sforza sa vrátil v roku 1506. V roku 1515 obsadil Miláno František I. a Leonarda poverili vytvorením dekorácie - mechanického leva pre mierové rozhovory v Boloni medzi pápežom Leom X. a francúzskym kráľom. Génius, ktorým da Vinci nepochybne bol, sa ako maliar preslávil obrazom Mony Lízy či Poslednou večerou. O prvom z týchto majstrovských diel sa však polemizuje, či mu pri ňom nepomáhal jeden z jeho žiakov. 

 

 

Dodnes sa zachovalo sedemnásť jeho obrazov. V skutočnosti však vytvoril bohatú zbierku rôznych náčrtov. Dôvodom je podľa odborníkov skutočnosť, že Leonardove záujmy boli mimoriadne široké a veľmi často sa nechal strhnúť novými vecami, takže zvyčajne nedokončil, čo začal. Bol taký všestranný, že vo svojich úvahách sa venoval aj architektúre a plánom na výstavbu katedrál. 

Zomrel vo francúzskom Amboise a podľa jeho poslednej vôle kráčalo za jeho truhlou v deň pohrebu 60 žobrákov. Pochovaný je v Kaplnke Saint-Hubert na zámku Amboise, kde žil.

(zdroj: upravené-dnes.sk)