Marco Polo

 

 

V bitke pri Korčule roku 1298 janovská flotila porazila benátske galéry. Udalosť by zostala len malou epizódou v pernamentnom spore medzi talianskymi mestami, ak by medzi zajatcami nebol Marco Polo, ktorý sa len pred 4 rokmi vrátil z Ázie...

Väzňa zadržali až do budúceho roku v janovských žalároch.Aby sa počas vynútenej nečinnosti nejako zamestnal, diktoval svoje spomienky spoluväzňovi z Pisy Rusticianovi, ktorý sám bol autorom rytierskych románov. Vzišlo z toho dielo s titulom Kniha divov sveta či Milión.

Rodinná záležitosť

Marco Polo odišiel z Benátok do Orientu ako obchodnícky syn s otcom. Patril do rodiny obchodníkov-dobrodruhov, ktorí preslávili a obohatili mesto a pripravili tak cestu i jemu. Keď bol Marco len dieťaťom, jeho otec Niccolo a strýko Matteo sa vydali na cestu prvý raz. Išli z Krymu do strednej Ázie, Buchary a ďalej až do Číny, do Pekingu, kde ich hostil veľký chán Kublaj.Odišli roku 1255 a vrátili sa až roku 1269, čiže 15 rokov po odchode, prinášajúc odkaz od Kublaj chána, ktorý žiadal aby mu na dvor poslali sto vzdelaných mužov. Ani pápež, ani ostatný kresťanský svet nebol v stave priaznivo odpovedať na túto žiadosť.Napriek tomu títo dvaja Benátčania zorganizovali novú cestu a tentoraz priniesli chánovi dary a odkazy od pápeža. Písal sa rok 1271. Marco Polo mal vtedy 16 rokov a odišiel s nimi.

Z Benátok do Pekingu
Cesta trvala 4 roky.Uskutočnili ju z Lajazzo Ayas v Kilíkii na východnom pobreží Stredozemného mora výhradne pozemnou trasou:cestovatelia vystúpili na sever od Arménska, prešli dnešné Gruzínsko, zabočili znova na juh, aby sa dostali k Perzskému zálivu. Potom už sledovali tradičnú tarsu karaván: slávnu hodvábnu cestu, ktorá sa vinula pomedzi vrchmi vrchmi Strednej Ázie cez Pamír až do Kašgaru, Jarkendu a Chotánu, prechádzajúc cez púšte obkolesujúce Lopnor až do prvého čínskeho mesta Ganzu, kde sa výprava zdržala celý rok a čulo obchodovala. Na cestu sa znovu vydali, keď Kublaj chán vyslal eskortu, ktorá mala doviesť cestovateĺov až do jeho letnej rezidencie v Šangdu na severovýchode od Pekingu.Tam sa dostali roku1275.

V službách Kublaj chána  

Benátčanov privítali v Šangdu naozaj veľkolepo. Chán sa mužov vypytoval na mravy a vedu Západu, pozorne si vypočul odpovede, nechal si vyrozprávať do najmenších podrobností ich cestovanie, a čo je dôležité, pocítil priateľskú náklonnosť k Marcovi. Zatiaľ čo sa strýko a otec venovali obchodným záležitostiam, mladý muž plnil poslania, ktoré ho zaviedli do Tibetu, do južnej Číny a do Barmy. Na tri roky sa stal druhým guvernérom chánovej provincie a navyše pomáhal Kublajovi spolu so svojimi príbuznými zmocniť sa jedného mesta pomocou vyrobených katapultov.

Staroba Kublaj chána, jeho pravdepodobná blízka smrť alebo možno túžba znovu uvidieť rodný kraj spôsobili, že traja muži začali rozmýšľať o návrate domov. Roku 1291 sa ponúkli, že budú do Perzie sprevádzať princeznú, ktorá sa tam šla vydávať. Z Číny odišli loďou do Malakskej úžiny, obišli Cejlón, pokračovali pozdĺž indických brehov a vylodili sa na ostrove Ormuz.. Potom preoblečení za žobrákov, hoci skrývali drahé kamene, vydali sa suchozemskou cestou až do Arménska.Poslednú etapu cesty uskutočnili loďou po Čiernom mori a potom po Stredozemnom mori. Do Benátok dorazili roku 1295.

Pravdivý, takmer neuveriteľný príbeh 

Benátski cestovatelia museli vystaviť svoje bohatstvá, aby ľudia uverili ich príbehom. Je pravda, že opisovali ríšu, o existencii ktorej súčastníci takmer netušili: centralizovaný štát pod vedením chána, teda Mongolskú Čínu na vrchole rozkvetu. Obraz, ktorý o nej podáva Kniha divov sveta je bohatý na legendy, ktoré Marco Polo prináša bez nejakého kritického hodnotenia: hovorí o oblastiach, kde sa drahé kamene zbierali ako ovocie alebo o moriach, na ktorých miestni mágovia zabávali žralokov, kým lovci perál zbierali neuveriteľne veľké perly...Avšak oblasti, ktoré prešli, naozaj existovali, ich bohatstvá boli skutočné a obraz, ktorý o nich dával najmladší z nich, pomáhal zostaviť prvé mapy týchto málo preskúmaných krajov. Všetky informácie a pravdepodobné či nepravdepodobné príbehy, ktoré poskytujú tieto pamäti, podnecujú k snívaniu a o 150 rokov neskôr rozhodujúco inšpirovali aj Krištofa Kolumba, ktorý sa západnou morskou cestou vybral do týchto legendárnych krajín.

(zdroj:referaty.sk)