Rimania boli presvedčení o svojom trójskom pôvode. Roku 1184 p.n.l., víťazní Gréci podpálili Tróju, pobožnému Aeneovi (syn Anchisa a bohyni Venuši) sa podarilo ujsť. Zachránil tak život nielen sebe, ale aj svojmu synovi, otcovi a ochrannému božstvu mesta...
Po dlhom putovaní Stredozemím sa usadil v Itálii, v kraji Latium, na území budúceho Ríma. Za manželku si vzal dcéru tunajšieho kráľa. Jeho syn založil na úpätí Albianskej hory mesto Albu. Počas troch storočí mestu vládlo 12 kráľov. Posledného z nich vyhnal jeho brat a jeho dcéru Reu poslal k vestálkam (kňažné zaviazané k panenstvu), aby znemožnil pokračovanie legitímneho rodu panovníkov.
Osud však chce založiť veľké mesto a vládu panovníkov, ktorí sa svojou veľkosťou budú podobať bohom. Mars, boh vojny, zostúpil k vestálke a z ich spojenia sa narodili dvojčatá. Strýc ich vložil do koša a v ňom ich poslal do vôd Tiberu. Vody rieky však zázrakom opadli a plač dvojčiat prilákal vlčicu, ktorá ich na úpätí vrchu Palatina kŕmila svojím mliekom. Nakoniec sa ich ujal jeden pastier.
Romulus a Remus dospeli a dozvedeli sa o tajomstve svojho narodenia. Rozhodli sa vrátiť do Alby, zosadili uzurpátora a opätovne vyzdvihli na trón svojho starého otca. Roku 753 založili miesto na mieste, kde prežili nádherné detstvo. Nevedeli sa však dohodnúť, ktorému z nich pripadne česť zakladateľa. Prosili bohov, aby im pomohli vyriešiť spor. Každý z nich vyšiel na iný kopec - Romulus na Palatin a Remus na Aventin.
Z kopcov pozorovali let vtákov, ktorý mal byť vyjadrením vôle bohov. Dvanásť supov nakoniec prisúdilo víťazstvo Romulovi. Legenda dodáva, že Remus, aby podpichol svojho brata, preskočil ponad priekopu označujúcu budúce hradby mesta. Nato Romulus zabil svojho brata, a povedal: "Tak zahynie každý, kto sa opováži prekročiť múry môjho mesta."
Zabudnime na chvíľu na legendy. Bol to človek, kto rozhodol o stavbe osád, ktoré sa stali zárodkom budúceho Ríma. Popol zomrelých sa ukladal v urnách v tvare domčeka, neskôr telá v sarkofágoch z tufu. Počas dlhého obdobia obyvatelia mesta žili na vyššie položených miestach a nezdravé, nízko položené zóny nechávali svojím mŕtvym. Na Palatíne sa našli pozostatky dvoch dedín, postavených z domov s drevenými stĺpmi. Rím je až do 6.storočia p.n.l. zrejme len zoskupením pastierskych osád, roztrúsených po okolitých kopcoch. Skutočné mesto vytvorili až Etruskovia.
Z kopcov pozorovali let vtákov, ktorý mal byť vyjadrením vôle bohov. Dvanásť supov nakoniec prisúdilo víťazstvo Romulovi. Legenda dodáva, že Remus, aby podpichol svojho brata, preskočil ponad priekopu označujúcu budúce hradby mesta. Nato Romulus zabil svojho brata, a povedal: "Tak zahynie každý, kto sa opováži prekročiť múry môjho mesta."
Zabudnime na chvíľu na legendy. Bol to človek, kto rozhodol o stavbe osád, ktoré sa stali zárodkom budúceho Ríma. Popol zomrelých sa ukladal v urnách v tvare domčeka, neskôr telá v sarkofágoch z tufu. Počas dlhého obdobia obyvatelia mesta žili na vyššie položených miestach a nezdravé, nízko položené zóny nechávali svojím mŕtvym. Na Palatíne sa našli pozostatky dvoch dedín, postavených z domov s drevenými stĺpmi. Rím je až do 6.storočia p.n.l. zrejme len zoskupením pastierskych osád, roztrúsených po okolitých kopcoch. Skutočné mesto vytvorili až Etruskovia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára