Pompeje

Neustále odhaľuje archeológom a historikom nové skutočnosti o svojom vzniku. Zdá sa, že Pompeje sú omnoho staršie než sa zdalo, ich vznik možno datovať približne do 6. storočia pred n.l.

Mesto pôvodne obývali ľudia etruského pôvodu, čo naznačili intenzívne výskumy v posledných troch rokoch. Už v šiestom storočí pred n.l. tu stála rozsiahla metropola s veľkými budovami. Neskôr po príchode Rimanov sa zastavané plochy ešte rozšírili.

Medzi najstaršie v meste patria chrámy Apollóna a Dórsky chrám, pri ktorých sa objavil dokonca grécky nápis. V jednom z domov objavili archeológovia džbány zakopané vo vertikálnej polohe, ktoré boli súčasťou komplikovaného systému dlažby.

Po 6. storočí prežívalo mesto istú krízu, avšak od 3. storočia pred n.l. letopočtom sa začalo vyvíjať do takej podoby, v akej ho odkryli vykopávky za posledných sto rokov. Nakoniec bolo celé mesto i s okolím zničené výbuchom neďalekej sopky Vezuv, vďaka čomu ostala celá lokalita bezchybne zakonzervovaná. Výbuch z roku 79 nebol prvou pohromou Pompejí. Sedemnásť rokov predtým zasiahlo mesto zemetrasenie, ktoré zničilo veľa stavieb. Mnohé z nich ešte rekonštruovali. Otrasy pôdy neboli výnimočné, obyvatelia boli na ne zvyknutí. Keď sa zem znovu zatriasla 20. augusta, nikto nevedel, akú katastrofu predznamenáva.

Skaza sa začala 24. augusta popoludní. Na oblohe sa objavil obrovský nezvyčajný oblak. Vychádzal z vrcholu Vezuvu a postupne sa rozvetvoval. Úplne zatienil slnko, takže nastalo šero. Bol to sopečný dym, ktorý prinášal úlomky vulkanických hornín a popol. Dážď padal niekoľko hodín. Keďže vietor fúkal zo severovýchodu, dopadal smerom na juhozápad na Pompeje. Neapol bol ušetrený. Sopečný dážď ešte skazu miest nespôsobil. Za obeť mu padlo niekoľko striech. Medzi ľuďmi sa šírila panika, ale nikto netušil, že ešte len príde k výbuchu, ktorý vyvrhne na zemský povrch magmu z útrob sopky. Záchranu hľadali tam, kde sa cítili najbezpečnejšie - vo svojich domovoch. Dnes už máme aj dôkazy o tom, že mnohí sa po pokuse o útek do svojich príbytkov vrátili.Definitívne zničenie prišlo krátko po polnoci. V záverečnej fáze už sopka strácala energiu, a tak namiesto chrlenia kameňov do vzduchu sa láva vyliala von. Lavína horúceho kamenia a roztavených hornín sa zosúvala po svahoch Vezuvu rýchlosťou približne 100 kilometrov za hodinu. Po štyroch minútach zasiahla Herkulaneum na úpätí hory. Obyvatelia utiekli na blízku pláž, kde plánovali prečkať noc. Zadusil ich horúci vzduch naplnený sírou.V Pompejách sa láva zastavila na severnom múre mestských hradieb. Ten však dlho neodolal, lávy bolo po chvíli toľko, že sa preliala cez hradby a mesto pochovala. Vnútri hradieb zomrelo asi 2-tisíc ľudí, ďalšie tisíce zahynuli pri zúfalom pokuse o útek. Spolu s dvoma menšími mestami pochoval Vezuv približne 16-tisíc obyvateľov ríše.

Katastrofa bola "darom" pre archeológov. Láva mesto dokonale zakonzervovala, takže sa takmer kompletne zachovalo v stave z roku 79. Odhaľovanie Pompejí sa začalo už v 16. storočí, systematický výskum od roku 1806. Pred svetom sa tak opäť zjavili paláce s nádhernými freskami, chrámy, amfiteáter pre 20-tisíc divákov, obchody, ulice a námestia. Mesto malo prepracovaný akvadukt, pitná voda prichádzala do fontán a mestskému patriciátu aj priamo do jeho palácov. 

Ponúkam krátku gif animáciu:

 

Našli sa aj odtlačky ľudských tiel zrkadliace posledné okamihy života niektorých obyvateľov. Pompeje sú dnes zrejme najnavštevovanejšou archeologickou lokalitou na svete.

 

Viac zaujímavého sa dočítate ak kliknete SEM

 

(zdroj:sme.sk, youtube)

 +