Vieme že antické mestá Pompeje a Herculánium boli v roku 79 n.l. zasypané sopečnými kameňmi a popolom z vybuchnutého Vezuvu. Jedovaté plyny a všetko ostatné čo po výbuchu padalo, zahubilo okolo 2 tisíc ľudí. Pritom v oboch mestách žilo približne 20 tisíc obyvateľov!
Vedci sa teda zaoberali aj tým, kam sa uchýlili ľudia, ktorí túto hroznú udalosť prežili. Začalo sa teda riadne veľké "pátranie" a skúmali sa všetky dostupné historické záznamy z tejto prírodnej katastrofy.
Zistilo sa napríklad že samotný cisár Titus krátko potom ako Vezuv vybuchol začal zrazu finančne podporovať niektoré mestá na južnom pobreží Talianska : Kúmy (Cumae - žila tu známa Sibyla), Neapol (Napoli - prístavné mesto), Ostia (veľký prístav) či Puteoli (Pozzuoli - poloostrov patriaci Neapolu). Okrem finančnej pomoci sa v týchto mestách začali stavať vo veľkom nové obytné štvrte, akvadukty a rôzne verejné budovy. Išlo teda viac ako pravdepodobne o náhly a veľký príval prisťahovalcov ktorí v týchto mestách našli útočisko.
Tiež boli nájdené dokumenty o náhlom presídlení sa rodín spolu s otrokmi. Ich presný počet sa zistiť nedá, pretože vtedajší obyvatelia svoje mená nikde neuvádzali. No predsa sa len podarilo niektorých čo katastrofu prežili vypátrať. Bol to napríklad Cornelius Fuscus, ktorý neskôr umrel počas vojny na území dnešného Rumunska. Tu mu bol zriadený pamätný nápis na ktorom je uvedené že pochádzal z pompejskej kolónie, neskôr žil v Neapole kde sa potom pridal do armády. Objavené historické dokumenty podrobne opisujú cestu jednej celej rodiny Sulpiciusovcov ktorá sa počas výbuchu Vezuvu presunula po mori do mesta Cumae. Dokonca boli nájdené ich dokumenty ohľadne pôžičiek a dlhov ktoré boli uložené v skrinke podobnej dnešnému trezoru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára