😉 tu sa dozvieš všetko čo len chceš 😉 teda skoro všetko 😉 ak ti tu niečo chýba, napíš mi na latryna@azet.sk 😉

14. 7. 2009

Blchy-blšky



 
(Siphonaptera, syn. Aphaniptera) je rad malého (1-8mm) druhotne bezkrídleho celosvetovo rozšíreného hmyzu.
Tvar tohto hmyzu sa vývojovo úplne prispôsobil jeho spôsobu života.
Na svete poznáme asi 1600 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov. Blchy sa živia cudzopasne krvou vtákov a cicavcov. Dĺžka života blchy sa pohybuje od niekoľkých mesiacov po tri roky.
Telo bĺch je z bokov sploštené a vždy úplne bezkrídle, zadné nohy sú skákavé. Na hlave sú silne skrátené tykadlá a malé oči, ktoré môžu niekedy úplne chýbať. Doteraz sa presne nevie, či sú oči bĺch zvyškom pôvodných zložených očí, alebo či ide len o zhluk niekoľkých tzv. jednoduchých očiek (ocelli). Prvá možnosť bude však asi pravdepodobnejšia. Hlava je výrazne hypognátna, ústne orgány sú bodavocicavé.
Na hlave aj inde na tele sú rady tuhých, dozadu smerujúcich bŕv, rodovo aj druhovo špecifické, ktoré uľahčujú blchám pohyb v srsti alebo v perí hostiteľa.
 
Blchy sa živia krvou hostiteľa, pričom väčšina druhov bĺch je schopná zmeniť druh hostiteľov, ktorými sú teplokrvné stavovce, teda vtáci a cicavce. V závislosti od druhov bĺch môžu byť rozdiely, či preferujú život na tele jedinca, alebo v jeho prostredí (brlohu, hniezde), väčšina z nich trávi svoj život na tele hostiteľov, no nie sú na nich pevnejšie viazané, môžu ich striedať. Zaujímavou vlastnosťou bĺch je ich schopnosť vydržať dlhšie (až rok) bez potravy.
Nároky na kvalitu krvi sú u bĺch minimálne. Chorých jedincov neopúšťajú. Studenú krv nesajú, mŕtveho jedinca opúšťajú v okamihu kedy sa k nemu príblíži nový vhodný hostiteľ. Blchy sajú výrazne, až o 60%, väčší objem krvi ako sú schopné stráviť. Vylúčené nestrávené zbytky sa stavajú potravou lariev.
Pri cicaní krvi môžu blchy prenášať zárodky nebezpečných chorôb ako sú mor, škvrnivka, tularémia a iné. Riziko nákazy je vyššie v trópoch.
Blchy môžu byť medzihostiteľom niektorých druhov pásomníc, môžu dokonca týchto parazitov prenášať. Typickým príkladom je blcha psia (Ctenocephalides canis) a u mačiek parazitujúca blcha Ctenocephalides felis, kedy sa pes a mačka pri zjedení infikovanej blchy nakazia pásomnicou psou (Dipylidium caninum). Iné druhy pásomníc z rodu Hymenolepis sú podobným spôsobom prenášané medzi myšami a potkanmi.
Blcha ľudská je v Európe najčastejší cudzopasník človeka z radu bĺch. Žije aj na domácich zvieratách a na divoko žijúcich šelmách. Vo vzťahu k človeku predstavuje blcha ľudská priameho cudzopasníka a prenášača ochorení. Blcha ľudská nie je pôvodným cudzopasníkom človeka. Predpokladá sa, že sa ním stala po ochočení psa človekom. Tuto hypotézu podporuje hojný výskyt tejto blchy na psovitých šelmách. Po bodnutí zanecháva blcha na koži pupenec so stredovou krvavou škvrnou, ktorá svrbí, ale po 3 dňoch mizne. Blchy predstavujú priame cudzopasníky človeka a prenášačov chorôb zo zvierat na človeka, preto sa radia medzi škodcov ľudského zdravia. Do blchy, ktorá sala krv z infikovanej osoby či zvieraťa sa dostávajú pôvodcovia nákaz z krvi infikovaného. V blche sa potom rozmnožujú alebo sa ďalej vyvíjajú. Pri opätovnom saní sa pôvodcovia nákazy dostávajú priamo do ranky vzniknutej nabodnutím kože človeka alebo zvieraťa a odtiaľ do krvi a ďalej do celého tela napadnutého.

(zdroj:wikipedia.sk)

Skoro všetci na svojich blogoch píšeme o zvieratkách,
lebo ich máme radi. Haha, tieto asi nie...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára