Zakázaná archeológia alebo zaujímavé nálezy
Po druhej svetovej vojne boli obnovené intenzívne prieskumy v odeských prirodzených i umelých katakombách (dlhých cez 600 km), ktorá sa stali za vojny útočišťom niekoľkých oddielov hrdinských partizánov. Pri týchto výskumoch, prevádzaných nie len vojenskými odborníkmi a historikmi, ale aj paleontológmi, boli odkryté jaskyne slúžiace už dávno pred historickými dobami ako útulky človeka a ešte skorej ako skrýše pravekých zvierat.
Vedci T. J. Gricaj a I. J. Jack našli v jednej z nich fosilizované kosti vyhynutých pštrosov, tiav a hyen, ktorí tu kedysi žili dávno pred vstupom človeka do kamennej doby - aspoň teda na európskom kontinente a podľa dnešných predstáv. Tieto kosti sú opracované jemnými nástrojmi, zrejme podobnými vlasovým pílkam. Sú z nich vyrezané tenké doštičky, temer lupienky, iné zárezy zostali nedokončené a dokazujú účinnosť a úzke ostrie nástroja, aký si nedokážeme predstaviť ani vo vlastníctve stredovekého remeselníka...
V roku 1900 zakotvil Kondos, kapitán lode loviacej v Egejskom mori morské huby pri Antikythére9. Napriek tomu, že sa rozpútala búrka, nechcel prerušiť lov a ihneď po jej skončení poslal na dno jedného zo svojich potápačov. Ten netrafil na trup lode naloženej sochami. Na uvedené miesto sa potom ešte v ten istý rok vrátili a po niekoľkých mesiacoch namáhavej a nebezpečnej práce vyzdvihli nad hladinu niekoľko bronzových a mramorových sôch. Keď 17. mája 1902 hlavný archeológ Spyridon Stais skúmal niekoľko kúskov skorodovaného bronzu, ktoré boli vytiahnuté spolu so sochami, všimol si obrysy ozubených koliesok v poprehýbaných bronzových plátoch. Neskôr bolo zistené, že ide o neobyčajne zložité astrolábium, komplikovaný, i keď formátom vreckový prístroj s mnohými dômyselnými prevodmi, ktorý bol okrem iného schopný určiť púhou manipuláciou číselníkmi po celý rok východy a západy jasných hviezd, Slnka, Mesiaca i známych planét.
Výskum astrolábia, ktoré sa potopilo - ako celkom presne vieme - aj s loďou gréckeho obchodníka plaviaceho do Ríma alebo Atén v roku 80 pred n. l., nie je ešte zďaleka dokončený a prístroj sám je prísne strážený v aténskom Národnom múzeu. O tomto prístroji sa vytvorilo veľa fám a mylných teórií. Ide však zrejme o astronomickú alebo astrologickú pomôcku patriacu snáď pôvodne slávnemu hvezdárovi Geminovi, ktorý žil okolo roku 77 pred n. l. na ostrove Rhodu. Tým však nie je astrolábium menej zaujímavé.
Naskytá sa veľa otázok. Predovšetkým zjavná technická úroveň výrobku, čo do jemnosti a dokonalosti spracovania nezrovnateľne vyššia ako všetky nám známe antické prístroje. Jemnosť prevedenia súkolí a redukcií dosahuje úrovne vrcholných výrobkov renesančných hodinárov alebo zhotoviteľov vynikajúcich astronomických prístrojov. Ešte väčším otáznikom je geniálny a prevratný nápad na zostrojenie mechanického pomocníka aritmetických operácií, o ktorom nenachádzame v staroveku a stredoveku ani zmienku.
Iba dvadsaťosemročný Blaise Pascal zostrojil v roku 1652 primitívny sčítací stroj. Po ňom nasledovali ďalší vynálezci, avšak dokonalosti, zrovnateľnej s astrolábiom dosiahol najskôr iba F. M. Hahn v roku 177013,19. Zdá sa, že sa pri Antikythére našlo niečo úplne nezapadajúce do kontextu historického a technického vývoja. Je tento nález pre nás dostačujúcim podnetom k tomu, aby sme začali pátrať po pravde, ktorá úzko súvisí s nami ako obyvateľmi tejto planéty?
(zdroj:tajomstva.org)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára