Saintpaulia ionantha - alebo aj kapská fialka
Je izbová rastlina pochádzajúca z Tanzánie – vyšľachtených bolo podnes cca 20 tisíc odrôd. Svoje latinské meno „santpailua“ nesie po svojom objaviteľovi barónovi Waltrovi von Saint Paul-Illare.
Tento druh dorastá do výšky cca 15-20 cm, má krehké listy pokryté jemnými jednoduchými chĺpkami, ktoré môžu byť vrúbkované alebo aj lyžicovito prehnuté. Farebná škála kvetov je veľmi široká, výnimkou nie su ani panašované kvety. Kvitne prakticky celý rok, je roznôfarebná od fialovej, snehobielej, cez ružovú až po tmavomodrú.
Rastlina vyžaduje dostatok svetla, takže najvhodnejšie je umiestniť ju na okenný parapet tak, aby na ňu nesvietilo priame slnko. Okno orientované na sever je pre ňu najideálnejšie. Občas ju treba pootočiť aby rástla rovnomerne, lebo listy sa ťahajú za svetlom.
Najideálnejšia teplota pre jej pestovanie je rozmedzie medzi 20–25°C, ak im klesne teplota pod 10°C, môžu prestať rásť alebo dokonca uhynú. Substrát má byť ľahký a prevzdušnený. Pozor, fialky neznášajú prievan a náhle zmeny teploty.
Časté polievanie a premočenie substrátu rastline ublíži, preto ju radšej necháme preschnúť akoby sme ju mali preliať. Zalievame teda mierne raz alebo dva krát do týždňa, zásadne vodou izbovej teploty, prípadne o niečo teplejšou. Príliž studená voda môže spôsobiť ochladenie koreňov a hnednutie listov. Ideálna je voda mäkká, dažďová alebo destilovaná. Zalievať môžeme ako na substrát, tak aj do podmisky – v podmiske však nesmie voda ostať stáť. Tiež dbáme aby sa voda nedostala do ružice čo by spôsobilo zahnívanie a odumretie celej rastliny a taktiež dávame pozor, aby sa voda nedostala na listy, pretože by to spôsobilo ich fľakatenie. Zálievku môžeme aplikovať i tak, že nalejeme do širokej a nie moc vysokej nádoby (vhodný je napríklad starší plech či tácka) vlažnú mäkkú vodu a do nej postavíme kochlíky s fialkami. Necháme ich tam postáť kým sa voda „nenatiahne“ odspodu do substrátu, potom ich vyberieme a vrátime na pôvodné miesto.
V čase vegetácie (od marca do októbra) hnojíme rastlinu pravidelne hnojivom určeným pre kvitnúce izbové rastliny, v čase oddychu, teda od novembra do konca februára nehnojíme skoro vôbec, prípadne iba raz mesačne. Základné živiny pre fialku sú draslík, dusík a fosfor, preto použijeme také hnojivo, ktoré tieto látky obsahuje. Ideálne hnojivo je Kristalon (Štart na listy, Plod na kvet). Je lepšie použiť viac zriedené ako píše výrobca, aby nedošlo k prehnojeniu, čo by fialku zahubilo.
Fialka nemá rada moc veľký črepník, lepšie kvitne v tesnejšom.
Rozmnožujeme ju istovým odrezkom s dlhšou stonkou, ktorú položíme na tanierik s vodou (iba stonku, list nie). Pomocou igelitového sáčku vytvoríme vlkú klímu a stonka za cca 3-4 týždne vypustí korienky. Rastlinku potom opatrne zasadíme do maličkého črepníčka. Takto si rastlinku môžeme namnožiť kedykoľvek – počas zimných mesiacov je však menej pravdepodobné, že sa to podarí. Množiť môžeme aj pomocou zakoreňovača – stonku do neho namočíme a opatrne zasadíme do substrátu. Taktiež je potrebné použiť igelitový sáčok na vytvorenie klímy. Substrát treba udržovať mierne vlhký (nepremočiť) a zabezpečiť teplotu cca 22 až 25°C.
Množenie semenom je tiež možné, ale je to zložitý proces a tak je ľahšie a jednoduchšie množiť listovým odrezkom.
Ja som skúsila množiť fialku v zime a to jedine tým spôsobom že som odstrihnutý list s dlhšou stonkou dala do menšieho pohárika, zaliala vodou tak aby nebol namočený list ale iba stonka. Fialka po 3 týždňoch vyhnala korienky a po zasadení vyhnala aj nové lístky.
Fialky škodcovia moc nenapádajú, ale nedostatočná starostlivosť (nadmerná vlkosť substrátu) spôsobuje odhnívanie listov, koreňov i kvetov. Ak má rastlina moc bledé listy, ktoré na koncoch hnednú a schnú, má priveľa slnka.
Africká fialka potrebuje z času na čas vyčistiť listy od prachu suchým štetcom. Senpólie nesprchujeme ani nepoužívame vlhké handričky!
Aby sme sa zbavili malých poletujúcich mušiek, tzv. smutiviek, stačí zapichnúť do substrátu niekoľko zápaliek (vždy hlavičkou dolu).
Senpólie krásne kvitnú, ak majú optimálnu teplotu a sú správne zavlažované. Substrát by mal medzi jednotlivými zálievkami vždy mierne preschnúť.
Rastlina vyžaduje dostatok svetla, takže najvhodnejšie je umiestniť ju na okenný parapet tak, aby na ňu nesvietilo priame slnko. Okno orientované na sever je pre ňu najideálnejšie. Občas ju treba pootočiť aby rástla rovnomerne, lebo listy sa ťahajú za svetlom.
Najideálnejšia teplota pre jej pestovanie je rozmedzie medzi 20–25°C, ak im klesne teplota pod 10°C, môžu prestať rásť alebo dokonca uhynú. Substrát má byť ľahký a prevzdušnený. Pozor, fialky neznášajú prievan a náhle zmeny teploty.
Časté polievanie a premočenie substrátu rastline ublíži, preto ju radšej necháme preschnúť akoby sme ju mali preliať. Zalievame teda mierne raz alebo dva krát do týždňa, zásadne vodou izbovej teploty, prípadne o niečo teplejšou. Príliž studená voda môže spôsobiť ochladenie koreňov a hnednutie listov. Ideálna je voda mäkká, dažďová alebo destilovaná. Zalievať môžeme ako na substrát, tak aj do podmisky – v podmiske však nesmie voda ostať stáť. Tiež dbáme aby sa voda nedostala do ružice čo by spôsobilo zahnívanie a odumretie celej rastliny a taktiež dávame pozor, aby sa voda nedostala na listy, pretože by to spôsobilo ich fľakatenie. Zálievku môžeme aplikovať i tak, že nalejeme do širokej a nie moc vysokej nádoby (vhodný je napríklad starší plech či tácka) vlažnú mäkkú vodu a do nej postavíme kochlíky s fialkami. Necháme ich tam postáť kým sa voda „nenatiahne“ odspodu do substrátu, potom ich vyberieme a vrátime na pôvodné miesto.
V čase vegetácie (od marca do októbra) hnojíme rastlinu pravidelne hnojivom určeným pre kvitnúce izbové rastliny, v čase oddychu, teda od novembra do konca februára nehnojíme skoro vôbec, prípadne iba raz mesačne. Základné živiny pre fialku sú draslík, dusík a fosfor, preto použijeme také hnojivo, ktoré tieto látky obsahuje. Ideálne hnojivo je Kristalon (Štart na listy, Plod na kvet). Je lepšie použiť viac zriedené ako píše výrobca, aby nedošlo k prehnojeniu, čo by fialku zahubilo.
Fialka nemá rada moc veľký črepník, lepšie kvitne v tesnejšom.
Rozmnožujeme ju istovým odrezkom s dlhšou stonkou, ktorú položíme na tanierik s vodou (iba stonku, list nie). Pomocou igelitového sáčku vytvoríme vlkú klímu a stonka za cca 3-4 týždne vypustí korienky. Rastlinku potom opatrne zasadíme do maličkého črepníčka. Takto si rastlinku môžeme namnožiť kedykoľvek – počas zimných mesiacov je však menej pravdepodobné, že sa to podarí. Množiť môžeme aj pomocou zakoreňovača – stonku do neho namočíme a opatrne zasadíme do substrátu. Taktiež je potrebné použiť igelitový sáčok na vytvorenie klímy. Substrát treba udržovať mierne vlhký (nepremočiť) a zabezpečiť teplotu cca 22 až 25°C.
Množenie semenom je tiež možné, ale je to zložitý proces a tak je ľahšie a jednoduchšie množiť listovým odrezkom.
Ja som skúsila množiť fialku v zime a to jedine tým spôsobom že som odstrihnutý list s dlhšou stonkou dala do menšieho pohárika, zaliala vodou tak aby nebol namočený list ale iba stonka. Fialka po 3 týždňoch vyhnala korienky a po zasadení vyhnala aj nové lístky.
Fialky škodcovia moc nenapádajú, ale nedostatočná starostlivosť (nadmerná vlkosť substrátu) spôsobuje odhnívanie listov, koreňov i kvetov. Ak má rastlina moc bledé listy, ktoré na koncoch hnednú a schnú, má priveľa slnka.
Africká fialka potrebuje z času na čas vyčistiť listy od prachu suchým štetcom. Senpólie nesprchujeme ani nepoužívame vlhké handričky!
Aby sme sa zbavili malých poletujúcich mušiek, tzv. smutiviek, stačí zapichnúť do substrátu niekoľko zápaliek (vždy hlavičkou dolu).
Senpólie krásne kvitnú, ak majú optimálnu teplotu a sú správne zavlažované. Substrát by mal medzi jednotlivými zálievkami vždy mierne preschnúť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára