😉 tu sa dozvieš všetko čo len chceš 😉 teda skoro všetko 😉 ak ti tu niečo chýba, napíš mi na latryna@azet.sk 😉

21. 10. 2020

Bradlo

Štefánikova mohyla

Bradlo je vlastne názov vrchu Myjavskej pahorkatiny, jeho nadmorská výška je 543m a nachádza sa nad cestou medzi mestom Brezová pod Bradlom a Košariskami. Vzhľadom na to, že M.R. Štefánik sa narodil v Košariskách bolo rozhodnuté že pamätná mohyla sa postaví práve tu. Autorom tohoto veľkolepého projektu bol prvý slovenský architekt Dušan Jurkovič, ktorý dostal za úlohu toto dielo postaviť. Vzhľadom na to, že na vrchu sa vtedy nedalo nič zložité postaviť, bolo nutné pomocou výbušnín vybudovať priestor kde by stavba mohla bezpečne stáť. Najprv vznikol štvorhrob v tvare kríža - v západnom ramene kríža boli uložené pozostatky Štefánika,
v ostatných troch ramenách boli uložené pozostatky talianskej posádky a okolo hrobov boli vtedy vztýčené štyri drevené stĺpy. Pretože na výstavbu mohyly chýbali financie, stavať sa mohlo až v roku 1927 a mohylu potom slávnostne odhalili 23. 09.1928. Vtedajší prezident ČSR T. G. Masaryk sa na obrade nezúčastnil, pritom si v tom čase užíval na svojom letnom sídle v Topoľčiankach na Slovensku...
Z dôvodov úcty a piety hroby boli a sú dodnes neprístupné, iba vtedy keď sa práce priblížili k pôvodným hrobom, tak rakvy boli vybraté, vybetónovali sa hrobové komory a rakvy boli uložené nazad.
Na základe plánov bola vytvorená maketa v mierke 1:100, aby návštevníci mohli vidieť aj vnútro mohyly. V jej strede je až 8 metrov hlboká šachta, na jej dne v spodnej komore sú v kovových rakvách uložené telá Štefánika a dvoch talianskych letcov. Telo tretieho letca bolo na žiadosť rodiny ešte v roku 1921 vyzdvihnuté a prevezené do Talianska. V komore nad rakvami sa na podstavci v špeciálnej dóze nachádza zabalzamované srdce a mozog Štefánika. Je to z toho dôvodu, že počas vyšetrovania tragédie bola nariadená súdna pitva, pri nej boli vnútorné orgány vybraté, telo bolo pochované skôr ale srdce s mozgom bolo až nakoniec zabalzamované a takto zvlášť uložené.

 

Za totalitného režimu nebola mohyla nijako udržiavaná a chátrala, pretože komunisti sa snažili vytlačiť Štefánikovo meno z dejín, dokonca všetko čo bolo spojené aj s architektom Jurkovičom bolo tiež zakazované. Travertínové obloženie mohyly bolo už poškodené skoro na 30% - kamene zarastali burinou a niektoré už vypadávali. Len malá hŕstka odvážlivcov dokázala v tej dobe niektoré kamene vymeniť a čo-to opraviť. Že riadne riskovali, to je snáď každému jasné. Až po páde komunistickej totality bolo rozhodnuté mohylu zrekonštruovať a dať jej znovu pietny charakter.
Táto monumentálna travertínová stavba patrí k vrcholom pamätníkových stavieb na Slovensku.
Mohyla s rozmermi 96x70m bola postavená za rekordných 280 dní. Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená v roku 1968 a v roku 2009 bola zapísaná do zoznamu Európskeho dedičstva.

V roku 1990 bolo v Košariskách, v rodnom Štefánikovom dome na evanjelickej fare otvorené múzeum, od roku 2005 je tu nová expozícia: 6 miestností tu dokumentuje jeho životnú dráhu, súkromie, záľuby ale i vojenskú, politickú a diplomatickú činnosť.
 

Pri návšteve Bradla - kde je vstup možný kedykoľvek, si tak môžete pozrieť aj toto múzeum - samozrejme v čase návštevných hodín.



12 komentárov:

  1. Zajímavá stavba, krásně zpracované.♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za pochvalu Ruženka a som rada že Ťa článok zaujal! 🌞

      Odstrániť
  2. Výborný článek a navazuje na ten o M. R. Štefánikovi, už jsem k tomu psala. Jako Češka mohu říci, že u nás se o Štefánikovi učilo běžně, nemohu říci do jaké míry podrobně, ale já ho z hodin dějepisu znám, vždy byl zmíněn u československého státu, víme o jeho ztroskotání a Bradlo si také pamatuji. Navíc v Praze na Petříně je Štefánikova hvězdárna, před areálem je jeho socha a chodí tam množství lidí. Źe je na Bradle tak rozsáhlý památník jsem nevěděla a jsem ráda, že jsi to tady zveřejnila. Zajímavý je ten fakt o uložení jeho srdce a mozku, ale pokud to je tak, jak je popsáno, má to logiku. Ještě k Dušanu Jurkovičovi: překvapuje mě, že píšeš, že Jurkovič byl zakazovaný a měl být zapomenut. U nás v Česku je určitě v povědomí, osobně nemám dojem, že byl zakazovaný. Všichni známe Jurkovičův dům v Luhačovicích nebo stavby podle Jurkovičových návrhů na Pustevnách v Beskydech. Jeho jméno bylo vždy uvedeno v učebnicích dějepisu jako architekt své doby, byl uváděn v průvodcích, jeho "rukopis" byl čitelný a lidé ho znali. Takže u nás Jurkovič stále "žije" v těch stavbách. ... Jinak mohu článek jen pochválit, to je zase něco pro mne a ty to umíš výborně zpracovat. Hanka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Hanička, dík za pochvalu článku, som ozaj rada že Ťa zaujal. Čo sa týka Jurkoviča, tak za totality sa o ňom jednoducho mlčalo rovnako ako o Štefánikovi - na Slovensku to bolo tak. Dnes je to samozrejme iné a to je dobré. Inak, k M.R.Štefánikovi sa vraciam v najbližších dňoch novými a nemenej zaujímavými poznatkami. 🌞

      Odstrániť
    2. Ahoj, Vierko, přemýšlela jsem o tom a to, co jsme psala, bylo v české části republiky československé. Kdyby totiž Štefánik i Jurkovič byli u nás zakázaní, odkud bychom je znali. Možná to bylo tak na Slovensku, neznám slovenské učebnice z té doby, ale české ano. V učebnicích dějepisu býval Štefánik vždy zmíněn a učitelé o něm tedy učili. V učebnicích Dě byla i fotka Štefánika v uniformě a odtud si to dobře pamatuji. Ale možná si lze domyslet, proč nebyl na Slovensku oblíben, tam asi bude příčina. Vždyť třeba pojmenovat naši snad nejnámější hvězdárnu Štefánikovým jménem, to už něco znamená. ... Mnohým lidem u nás, hlavně asi na Moravě je Jurkovič možná známější, než Štefánik, tedy těm, kteří se o politiku a historii nezajímají. Oni však cestují a průvodci vždy Dušana Jurkoviče zmínili. Byl prostě "náš". Takže já to mohu "hodnotit" z pohledu české části republiky, proto to píšu. Už se těším na další tvé psaní o M. R. Š. Ve mě máš pozornou čtenářku. Pěkný den přeji, u nás je slunečný. Hanka

      Odstrániť
    3. Hanička ako píšem vo svojom článku : striedali sa rôzne obdobia, kedy bol Štefánik v nemilosti (s rôznymi ďalšími, teda i s Jurkovičom) a potom boli obdobia, kedy sa politická situácia zmiernila a Štefánik a ostatní boli preferovaní. Toto sa opakovalo približne 3x. Ulica v Ba bola v rokoch 1880 až 1919 nazvaná Štefánikova (to bol vtedy hrdina), potom za čias totality keď bol Štefánik v nemilosti sa premenovala na ul. Obrancov mieru a potom na Pražskú. Až po "nežnej" sa názov ulice zas pomenoval po Štefánikovi. Ja si spomínam, že keď som chodila na základnú školu, tak o Štefánikovi sme sa neučili vôbec. Takže takto to bolo bohužiaľ vtedy u nás, u vás to bolo jednoznačne inak. Podstatné je, že Štfánikovi sa konečne vrátili všetky pocty a dnes ho ctíme tak ako sa patrí!
      Tiež máme dnes slnečný deň ale to slniečko už tak nehreje... 🌞

      Odstrániť
  3. Je zajímavé,jak se umíme chovat k lidem,které lze nazvat hrdiny.Myslím,že my-staří-jsme se učili o Štefánikovi.Mladí znají jen ty své pochybné hrdiny.
    Taky jsem jsem obdivovala Jurkovičovy stavby v Luhačovicích.Jsem moc ráda,že jsi mne poučila ☺
    Přeji krásné dny ve zdraví ☺

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Evka máš pravdu, za čias totality sme dokázali veľmi mnoho ľudí odsúdiť a zlikvidovať. Dnes je ale bohužiaľ situácia skoro rovnaká. Vidíme iba seba a názory iných sú pre nás nielenže neprijateľné, ale ich nechceme ako počuť, tak aj rešpektovať. Je to ozaj smutné a zlé - a vraj demokracia...
      Prajem Ti pekný deň! 🌞

      Odstrániť
  4. Se zájmem jsem se začetla a musím se přiznat, že o památníku jsem neměla potuchy. Ovšem jak o panu Jurkovičovi, tak Štefánikovi ano a to díky školní výuce, která byla opravdu pestrá a ěla jsem štěstí na skvělé kantory. Mnohdy nás seznámili i nad rámec osnov, ovšem s poznámkou, to a to se v učebnicích neuvádí, nebo je mě známo ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada že Ťa článok zaujal. Ako píšem vyššie, u nás bolo všetko o Štefánikovi v istom období tabu... Aspoň v tomto sa "ľady prelomili" a o Štefánikovi môžeme otvorene hovoriť či písať. Prajem pekný zvyšok víkendu! 😎

      Odstrániť
  5. V tomto příspěvku mě mimo jiné zaujala i zmínka o tom, že vše co bylo spojované s architektem Jurkovičem bylo zakázáno. Přitom právě v Čechách a na moravě je spoustu staveb spjato právě s tímto architektem. Třeba horské chaty na Pustevnách v Beskydech, spoustu staveb v Luhačovicích, Jirásková chata u Náchoda.... atd, atd. Dobře, že se tento památník dočkal rekonstrukce a obnovy.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Viem, že Bradlo nebolo jediným Jurkovičovým dielom, ako na Slovensku, tak i v Čechách ostalo po ňom kopec pamiatok. Nuž ale, politika je a ostane špinavou politikou : raz je niekto v milosti a zakrátko v nemilosti. A naopak... 😪

      Odstrániť