Hlaholika

Prvé písmo slovanov ...

Hlaholiku alebo hlaholské písmo vytvoril v roku 863 svätý Konštantín Filozof (neskôr prijal rehoľné meno Cyril) zo Solúna, čo potvrdzujú viaceré pramene z 9. storočia. Toto písmo bolo základom staroslovienčiny a schválil ho potom sám pápež Ján VIII v bule Industriae Tuae z roku 880. O Hlaholike ako o svätých písmenách píše pred rokom 890 aj Konštantín Preslavský a podobne sa vyjadril i pápež Hadrián II.

 

Originalita hlaholiky sa prejavuje nielen v tvare písmen a fonológií, ale predovšetkým symbolikou zobrazujúcou v majstrovskej skratke celú podstatu Kristovho evanjelia. Písmo malo približne 40 znakov - najprv bolo okrúhle teda pôvodné a neskoršie bolo hranaté. Ku každému písmenu bolo priradené dokonca aj číslo, takže išlo už o prvú slovanskú číselnú sústavu.

 

V roku 885 až 886 boli z Veľkej Moravy vyhnaní Metodovi žiaci, čo spôsobilo veľkú zmenu v používaní hlaholiky. Na území dnešného Slovenska sa začalo používať latinské písmo, hlaholika sa dostala ale do Chorvátska, Bulharska, Srbska, Ruska a čiastočne do Čiech. Historicky najdlhšie sa hlaholika udržala v Chorvátsku.
Staroslovienčinu možno nazvať i "latinčinou Slovanov", tá sa neskôr vyvinula do tzv. cirkevnej slovančiny ktorú dodnes v liturgii používajú viaceré slovanské národy.