Doručenie nového NB

… alebo moja cesta Vysočinou

V niektorom mojom predošlom článku som písala čo bolo potrebné urobiť aby Kittuš mala opäť funkčný NB. Už s prihliadnutím na jej vek som nechcela aby znovu cestovala po novú "zázračnú vecičku" - hoci by som ju u nás zas rada uvítala. Takže sme sa s manželom rozhodli že pocestujeme my. Sľúbila som že prídem Kitty niekedy navštíviť, takže teraz na to bola ideálna príležitosť. Dokonca aj počasie bolo doslova ideálne - ani priteplo ani zima, tak ako to mám rada.

Chcela som ísť po diaľnici, pred Brnom to mierne otočiť vľavo a potom to ťahať dolu na Moravské Budějovice a v zápätí byť už ku Kitty. Manžel bol ale proti - nie preto že by sme nemali na diaľničné známky (SR i ČR) ale preto že Moravu vlastne nepoznáme a čo už z tej dialnice vidíš? Letíš len rovno dopredu a krásy kraja ostávajú mimo.

Takže sme si vybrali ceľkom slušnú okolo 200 kilometrovú trasu (Bratislava-Kúty-Břeclav-Mikulov-Znojmo) a potom už len cez menšie dedinky, mestečká, pláne, lesy a lesíky rovno do malebnej dedinky nachádzajúcej sa asi 12 km juhozápadne od Moravských Bedějovíc.

Zámerne nepíšem názov obce, pretože je to prianie Kitty a to rešpektujem. Ani na mapke zámerne nevidno cieľ našej cesty. Môžem ale napísať že prvá zmienka o osídlení je z roku 1345 a časť obce je pre svoju architektonickú hodnotu prehlásená za pamiatkovú rezerváciu. A ozaj, tie domčeky sú fakt zaujímavé a pôsobivé.
Ubytovali sme sa v penzióne na malom námestíčku s kapličkou - prostredie bolo novučké, príjemné a tiché.

Však samotné ubytovanie bolo pre mňa sklamaním. Už som bola ubytovaná vo viacerých penziónoch ale tento má "navrch". Pre zle vidiaceho sa totiž zdá že je všade čistúčko. Ale omyl. Prach bol všade, umývadlo v kúpelni prezradilo farbu zubnej pasty predošlého hosťa a postele boli akosi zle poskladané, pretože manžela tá jeho skoro zhodila v noci na zem …
Ak by sa tu ubytoval niekto so zdravotnými ťažkosťami, mal by problém osprchovať sa, resp sadnúť si po sprche. V izbe/pokoji totiž nebola stolička/židle. Iba postele, nočné stolíky a skrine. A televízor. Ak ste chceli použiť teplú vodu, bolo treba nechať ju riadne dlho odtiecť. Ale na to som prišla až v pondelok ráno! Nie som fajnovka ani otužilec, do sprchy treba aspoň vlažnú vodu - studenú neberiem.
Jedlo a pitie sa tu konzumovať nesmelo, na to bola určená kuchynka. Tak som tam zašla a urobila som si kafíčko, vypila ho, hrnček umyla a chcela som ho utrieť. Na moje veľké prekvapenie nebola v kuchynke žiadna utierka! V skrinkách a zásuvkách bolo všetko čo do kychynky patrí ale utierka nie ... (našla som ju tam až v pondelok ráno v deň nášho odchodu). Ok, veď čo by som chcela za 1.400 Kč za 2 noci? Takže toľko z ubytovania.

U Kitty to bolo ale ceľkom iné. Zvítali sme sa všetci ako treba a zasadli k obedu. Už som veruže aj bola hladná. Kapustová polievočka (teda v čechách je to zelňačka) a potom gulášek - mňamka. A samozrejme kafíčko vonku na dvorku pri cigaretke. Nebudeme im predsa fajčiť v baráku! Vždy som mala obavy z veľkých psov ale čo sa týka čiernej krásavice Terezky, tak jej sa nemusí báť ani ten čo má z psov fóbie! Haha, jedine ak má niekto fóbiu z olizovania. To Terezka miluje. Hladkám ju hladkám, ona slastne priviera oči, potom z nenazdajky - ani som nepostrehla a už ma olízala! Potvorka. Hneď by som ju brala. U nás by jej zle nebolo ale doma je doma a to pozná predsa aj pes. Čičikov si ma naopak ani len nevšimol, bola som vzduch. Ani len pohladkať sa mi nedal. Nevadí. Je to pekný kocúrik, s Terezkou sa znášajú bezvadne a je medzi nimi pekné kamarátstvo. Potom nasledovala obhliadka celej "farmy" - ako obytného domu, tak priľahlých hospodárskych budov so sliepočkami a králíčkami a nakoniec som sa prešla po záhradke. Vážení poviem toľko, že obrázky čo nám Kitty na blogu ponúka zďaleka neukážu to čo človek vidí naživo! Hospodárstvo je ozaj veľké a záhrada poskytuje dostatok miesta na pestovanie rôznej zeleninky. Ale na všetko treba ako energiu, tak aj silu. Obaja - teda Kitty aj hospodár Josef už nie su mladí, takže je pochopiteľné že mnohé jednoducho nezvládajú, postarajú sa akurát o zvieratká a to je zrejme všetko. Chápem to ale i tak je to na veľkú škodu. Budovy by potrebovali akútnu renováciu/opravu a okolie (dvor i záhradka) zas patričnú úpravu. Najhošie je vlastne to že obytná budova nie je zaizolovaná a tak sa vlhko ťahá po múroch/zdích z ktorých vylieza zdraviu nebezpečná pleseň. V dome sa kúri veľmi málo a keďže je tým pádom zima, Kittuš nevetrá. To je pre tú pleseň doslova živná pôda. Takže som jej "nakázala" opatriť okná sieťami proti hmyzu a vetrať, vetrať a vetrať. A kúriť celú zimu až kým neprídu letné teplá. Múry/zdi sa tak prehrejú, čiastočne preschnú a pleseň nebude mať šancu.

Veď nie je nič horšie pre zdravie ako spať a žiť vo vlhku a dýchať pleseň …Samozrejme, darčeky sme si vzájomne odovzdali, srdiečka tým potešili! Kitty by sa rozdala, je to skromná, dobrá žienka a mám ju rada nech je aká je.

Venovala mi aj pekný košík (úvodný obrázok)  - doma som doňho poukladala tieto domáce vajíčka od Kitty ale poraďte mi moji milí ako by ste s vajcami naložili? Juj, toľko vajec nekupujem ani na sviatky! A dostali sme i domáce zaváraniny, vankúšiky a puzzle pre dcéru … No išli sme domov nabalení viac ako sme prišli!
Aby toho nebolo málo, objavila som starý hrniec ktorý už na pôvodný účel doslúžil a teraz do neho odkapávala voda z vodovodu. Juj, taký pekný! Tak som mala toľko "drzosti" a milý hrniec som si od Kitty vypýtala. Smiala sa že načo mi taká starina bude, veď je to rozbité a obité. Ja také stariny milujem a určite sa nájde u mňa rastlinka, ktorá tú "starinu" oživí.

Kittuš, ďakujem aj za to! Kedykoľvek na ten hrniec pozriem, vždy si na Teba Kitty spomeniem!

Počítač sme teda priniesli, manžel ešte ponastavoval potrebné a už bol nový NB nachystaný v Kittinej "zadnici". Trošku sme s Kitty túto miestnosť ešte usporiadali a aby sa môj manžel náhodou nenudil, tak dostal prácu : spojazdniť starý počítač, ktorý chcel Josef vyhodiť, keďže nefungoval. Nič mu nebolo, len milá Kitty akosi zabudla pravidelne aktualizovať...

Takže teraz šlape ako má aj tento starý.

Domov sme cestovali v pondelok dopoludnia, šli sme cez Mikulov, v motoreste Kašenec sme sa naobedovali (a dobre) a neobišli sme ani krásny Valtický zámok. Teda obišli sme ho - na jeho návštevu si musím urobiť čas. Veď už z vonku je prekrásny, tak čo potom vnútri?

Ponúkam samozrejme aj nejaké obrázky ktoré som zapracovala do gif animácie:

Pozerám že píšem viac ako som chcela, snáď mi to blog "zoberie". Dohnala som tak zameškané - veď píšem ozaj už len občas. Tak sa teda majte, moc ma za moje vety neodsudzujte. Napísala som tak ako sa veci majú, nič som neubrala a nič som nepridala. Ak som teda na niečo náhodou nezabudla. To ale zrejme doplní vo svojom článku Kitty.