Piatok (20.06.2014)
"Keď vystúpiš z vlaku, čakaj ma na peróne!" : to bola naša dohoda. Vlak prišiel, ľudia vystupovali a nastupovali a Kitty nikde! Zmeškala vlak? Veď by to snáď dala telefonicky vedieť! V tom ruchu na peróne nebolo počuť vlastného slova, takže zvonenie môjho telefónu medzi týmto randálom totálne zaniklo... Vyšli sme pred stanicu, kde už bol pomerne kľud a vtom mi zvoní telefón. Kitty! "Čekám před vstupem!" Prd - bába čakala pred bočným východom a nie na peróne! Ale našli sme sa …Cesta k nám ubehla v pohodičke a zakrátko sme prišli pred penzión Helios, kde bolo pre Kitty zabezpečené ubytovanie. Tak sme sa dohodli : Kitty chcela mať svoje súkromie, ktoré ja ešte ponúknuť nemôžem, pretože stále nemám doriešené ubytovanie pre prípadného hosťa. Na recepcii penziónu však čakalo Kitty prekvapenie : obe noci, ktoré tam boli pre ňu rezervované som jej zaplatila s tým že ak si bude chcieť ubytovanie predĺžiť, zaplatí si ho už sama. Raňajky/snídaně mala zaplatené v cene za ubytovanie, obedy a večere mala samozrejme už u nás. Takže aspoň takto som jej "vylepšila" pobyt u nás...
Kitty sa ubytovala a hneď sme šli k nám na obed. Penzión je rovno oproti môjmu domu, takže stačí pár krokov a "si v cieli". Po obede (snáď jej chutil) sme si dali kafíčko, potom sme pokecali a poklábosili až do neskorého večera. Môj manžel sa medzi tým "hral" s Kittiným nótebókom - už potreboval (mierne povedané) odborný zásah ...
Sobota:
Vonku bolo počasie tak akurát : nepršalo, slnko nepálilo, vietor nefúkal - takže ideálny čas urobiť si po obede výlet. Najprv sme zašli na náš nový cyklomost (Most slobody), ktorý spája Devínsku Novú Ves s rakúskym mestečkom Schlosshof.
Vonku bolo počasie tak akurát : nepršalo, slnko nepálilo, vietor nefúkal - takže ideálny čas urobiť si po obede výlet. Najprv sme zašli na náš nový cyklomost (Most slobody), ktorý spája Devínsku Novú Ves s rakúskym mestečkom Schlosshof.
Cyklomost vedie cez rieku Moravu, jej stredom prechádza hranica medzi Rakúskom a Slovenskom. Na cyklomoste je hranica farebne vyznačená a tak je možné stáť jednou nohou na strane Slovenskej a druhou na strane Rakúskej.
Nasadli sme do auta a v priebehu cca 15 minút sme zaparkovali v susednej obci Devín na veľkom parkovisku priamo pod majestátnou zrúcaninou hradu Devín (úvodnú príhodu s hafanom a jeho hovienkom opisovať nebudem).
Zrúcanina hradu stojí na kopci, čo je pre mňa zo zdravotných dôvodov dosť nevítaný výšľap ale pomaly som trasu do výšok zvládla a tak sme sa mohli kochať, obdivovať a užívať si čerstvého vzduchu. Určite si viete predstaviť aký sme mali tam hore prekrásny výhľad! Zreteľne vidno sútok rieky Moravy do Dunaja - rieky sa líšia farbou.
Bohužiaľ, do najvyššej časti hradu sme sa nedostali - pre verejnosť bol dlhodobo uzavretý, keďže tam praskala stena/zeď.
Zato sme si pozreli v strednom hrade výstavnú miestnosť s rôznymi a zaujímavými archeologickými nálezmi a vypočuli sme si históriu 55 metrov hlbokej studne nachádzajúcej sa na nádvorí ktorú dal ešte za "oných čias" vykopať knieža Rastislav.
Cestou z hradu sme si chvíľku posedeli na lavičke, osviežili sa zmrzlinkou a pokračovali sme pozdĺž Moravy k jej sútoku s Dunajom.
Zato sme si pozreli v strednom hrade výstavnú miestnosť s rôznymi a zaujímavými archeologickými nálezmi a vypočuli sme si históriu 55 metrov hlbokej studne nachádzajúcej sa na nádvorí ktorú dal ešte za "oných čias" vykopať knieža Rastislav.
Cestou z hradu sme si chvíľku posedeli na lavičke, osviežili sa zmrzlinkou a pokračovali sme pozdĺž Moravy k jej sútoku s Dunajom.
Kedysi sa na tieto miesta dostať nedalo - vtedy sa písali roky totalitné a na týchto miestach bol osadený dvojitý plot s ostnatým drôtom ktorý strážila pohraničná a vojenská polícia so samopalmi v rukách i na pleciach. Ako smutnú spomienku na toto obdobie tu bol postavený zaujímavý monument - posúďte sami : srdce je vyrobené z pôvodného ostnatého drôtu. Je už hrdzavé - snáď sa jeho autor postará, aby srdce vydržalo dlho …
Nedeľa:
Čas rýchlo letí a v tento deň sa mal končiť pobyt Kitty v penzióne. Vzhľadom na to, že mala dosť blbý spoj domov a naviac, chceli sme ešte spolu stráviť pár chvíľ, rozhodla sa že si pobyt v penzióne predĺži o jeden deň. Mali sme tak čas "pohrať" sa s nótebókom, uložiť do neho fotečky z výletu a bol aj čas na vysvetlenie niektorých možností, ktoré NB poskytuje a o ktorých Kitty nevedela. Nuž sme "pracovali". Na ďalší výlet som si už netrúfala, nohy ma riadne boleli a tak som uvítala, že nikam nepôjdeme.
Manžel sa (ako ináč) pustil poobede do ďalších dokončovacích prác na našom novom malom domčeku a to viete, každá pomocná ruka je pri prácach dobrá. Kitty sa pridala a tak bolo i s jej zapríčinením dokončené osadenie okapov.
Čas rýchlo letí a v tento deň sa mal končiť pobyt Kitty v penzióne. Vzhľadom na to, že mala dosť blbý spoj domov a naviac, chceli sme ešte spolu stráviť pár chvíľ, rozhodla sa že si pobyt v penzióne predĺži o jeden deň. Mali sme tak čas "pohrať" sa s nótebókom, uložiť do neho fotečky z výletu a bol aj čas na vysvetlenie niektorých možností, ktoré NB poskytuje a o ktorých Kitty nevedela. Nuž sme "pracovali". Na ďalší výlet som si už netrúfala, nohy ma riadne boleli a tak som uvítala, že nikam nepôjdeme.
Manžel sa (ako ináč) pustil poobede do ďalších dokončovacích prác na našom novom malom domčeku a to viete, každá pomocná ruka je pri prácach dobrá. Kitty sa pridala a tak bolo i s jej zapríčinením dokončené osadenie okapov.
Večer sme ešte čo-to porobili na NB a išlo sa na "kutě".
Pondelok:
Tie tri dni ubehli ako voda a pre Kitty nastal čas odchodu domov. Pribalila som jej ešte dávno sľúbené darčeky k jej aprílovým/dubnovým narodeninám a tak mala bohužiaľ batohy ešte ťažšie ako keď prišla. Samozrejme ja hlava dubová, skamenelinu z bývalého morského dna som jej pribaliť zabudla … Takže ju počká do budúceho stretnutia. Kedy a kde, to sa uvidí. Ale plánujeme spoločný výlet na Bojnický zámok.
Na stanicu sme prišli v miernom predstihu : teda radšej prísť niečo skôr ako prísť neskoro! Kitty nás posielala síce preč aby sme nečakali a nezdržovali sa, ale musela som jej predsa zamávať a uistiť sa, že v poriadku odcestovala!
Večer sa mailom hlásila : je doma a všetko je v poriadku.
Tie tri dni ubehli ako voda a pre Kitty nastal čas odchodu domov. Pribalila som jej ešte dávno sľúbené darčeky k jej aprílovým/dubnovým narodeninám a tak mala bohužiaľ batohy ešte ťažšie ako keď prišla. Samozrejme ja hlava dubová, skamenelinu z bývalého morského dna som jej pribaliť zabudla … Takže ju počká do budúceho stretnutia. Kedy a kde, to sa uvidí. Ale plánujeme spoločný výlet na Bojnický zámok.
Na stanicu sme prišli v miernom predstihu : teda radšej prísť niečo skôr ako prísť neskoro! Kitty nás posielala síce preč aby sme nečakali a nezdržovali sa, ale musela som jej predsa zamávať a uistiť sa, že v poriadku odcestovala!
Večer sa mailom hlásila : je doma a všetko je v poriadku.
Takže takýto som mala ten víkend s Kitty : ponúkam zopár gif animácií:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára