Tibet

 

Územie sa rozkladá na viac ako 2,5 miliónoch km². Nachádza sa na Tibetskej náhornej plošine, ktorá má priemernú nadmorskú výšku 5 tisíc metrov nad morom, leží tu väčšina pohoria Himalájí, najvyšší vrch je Mount Everest, ktorý leží na hranici s Nepálom. Pramenia tú mnohé významné rieky ako je Jang-c´- ťiang, Žltá rieka, Indus, Mekong, Ganga a Brahmaputra. Hlavným mestom je Lhasa s približne 2.500 tisíc obyvateľmi. 

Od 7. storočia sa tu začalo šíriť budhistické náboženstvo ktoré sa od 8. storčočia stalo štátne náboženstvo na základe ktorého bola vytvorená štátna ideológia.

V roku 1253 sa ríše zmocnil mongolský chán Chubilaj a Tibet sa stal závislý od mongolsko-čínskej dynastie Juan, vláda budhistického duchovenstva sa upevňovala a v17 storočí sa vytvoril titul vládcu "dalajlama". V roku 1720 boli číňanmi vyhnané mongolské kmene, Tibet bol tak pod čínskou zvrchovanousťou a od roku 1750 sa stal čínskym protektorátom. Po zániku čínskej dynastie Čching vyhlásil Tibet samostatnosť, tú však diplomaticky neuznal žiadny štát. V roku 1950 obsadila Tibet čínska armáda, o rok na to bola podpísaná zmluva o tzv. mierovom oslobodení Tibetu s prísľubom regionálnej autonómie. V rokoch 1956 až 1958 tu boli nepokoje, ktoré v roku 1959 vyvrcholili protičínskym povstaním, však povstanie bolo potlačené a tak tisícky tibetaňov na čele s dalajlamom utiekli do Indie, kde sa vytvorila tzv. exilová vláda Tibetu.

Podmienky v indickom exile boli neľahké. Tibeťania, zvyknutí na čistý a riedky tibetský vzduch, hromadne hynuli v teplom a suchom podnebí indických exilových táborov. Podľa niektorých odhadov zomrelo v krátkom čase asi 20% tibetských utečencov - prevažne v staršom veku. Počet Tibeťanov žijúcich v exile je dnes veľmi ťažké odhadnúť, pretože sa neustále presúvajú a migrujú, ale približný počet je asi 130tisíc. Najväčšia komunita je v Indii, kde majú aj svoju exilovú vládu. Život bežných Tibeťanov nie je jednoduchý, často krát prežívajú zo dňa na deň. Najväčšiu šancu im dáva turistika, kedy sa návštevníkom exilových táborov snažia predať darčekové, mnohokrát ručne vyrobené, predmety. Toto však nerada vidí indická polícia, ktorá takýchto pouličných predajcov odchytí a tovar im zhabe.

Ďalšia najpočetnejšia skupina Tibeťanov, žijúcich v exile, je v Nepále. Ich počet sa ani približne nedá odhadnúť, keďže väčšina Tibeťanov berie Nepál ako prechodnú stanicu medzi Tibetom a Indiou, či inou krajinou. V Nepáli boli v 60-tých rokoch vybudované tzv. tibetské kempy, kam sa snaží nepálska vláda zhromažďovať nových aj starých tibetských utečencov. Pomery v týchto kempoch sú horšie, ako v Indii, keďže nepálska vláda berie bezmajetných Tibeťanov ako príživníkov. Tibeťania nemôžu vlastniť majetok a inú menu ako nepálsku, či indickú. Ak u nich polícia nájde napr. doláre, má právo ich zhabať. V rokoch 1959 až 1976 bolo čínskou armádou zničených až 99% sakrálnych stavieb v Tibete...

V roku 1965 bola vytvorená v rámci Číny autonómna oblasť Tibetu. Tibet tvorí jedenásť autonómnych prefektúr, však v nich neexistuje jednotný hovorový jazyk, ide o mozaiku nárečí a dialektov. Ide o tzv. Tibetský literárny jazyk, ktorý sa prirodzeným spôsobom postupne vyvinul do tibetčiny, čo však doposiaľ nemá politickú podporu zo strany čínskej vlády.

Viac ako 80% Tibeťanov neovláda literárnu tibetčinu, čo vyplýva z toho, že sa tibetčina stala až tretím vyučovacím jazykom, a to po čínštine a angličtine. Veľa mladých Tibeťanov hovorí dnes lepšie po čínsky ako po tibetsky a navyše sú často neschopní písať po tibetsky, zato však čínštinu, ktorá je všadeprítomná, ovládajú aj v písomnom prejave.

zdroj