Budhizmus

Nábožensko-filozofický systém, ktorého základy vytvoril Buddha Šakjámuni...

Ide o jedno z najrozšírenejších svetových náboženstiev, vyznáva ho 300-500 miliónov ľudí, hlavne v Číne, Japonsku, Bhutáne, Kambodži, Laose, Mongolsku, Mjanmarsku, Thajsku, Vietname, na Srí Lanke, v Južnej Kórei a samozrejme v Tibete.

Budhizmus je náboženstvom bez Boha alebo bohov významne odlíšených od ľudstva, podľa niektorých názorov teda ani nejde o náboženstvo. Učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie.

Budha sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred Kr. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvýkrát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie.

Budhistické učenie alebo inak povedané "dharma" ukazuje cestu k osvieteniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus reinkarnácií. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi materiálnymi pôžitkami a asketizmom.

Budhovo učenie v jadre tvoria štyri vznešené pravdy: 

1. existuje utrpenie, 2. utrpenie má príčinu, 3. utrpenie možno ukončiť a 4. existuje cesta k ukončeniu utrpenia.

Celú cestu k osvieteniu možno rozčleniť na päť ciest. Najpoužívanejším rozdelením je: 1. cesta nahromadenia, 2. cesta spojenia, 3. cesta vhľadu, 4. cesta meditácie (osemdielna cesta) a 5. cesta nemeditácie.

Tibetský budhizmus alebo nepresne lamaizmus je forma budhizmu, ktorá sa vytvárala postupne od 7. storočia v Tibete, kedy sa sem dostali indické a čínske budhistické školy.

Prvým úspešným misionárom v Tibete bol indický budhista Padmasambhava, ktorému sa podarilo vytvoriť syntézu indického budkizmu a pôvodných náboženských predstáv Tibeťanov.

Od začiatku 15. storočia existujú štyri hlavné smery tibetského budhizmu, ktoré sa navzájom akceptujú: školy Ňingmapa, Kagjupa, Sakjapa a Gelupa, ktorá je v súčasnosti najrozšírenejšou tibetskou budhistickou školu a jej najvyšším duchovným predstaviteľom je dalajlama.

V 2. polovici 20. storočia sa tibetské formy budhizmu rozšírili aj na Západ, do USA a Európy, kde

tibetskí lámovia založili niekoľko meditačných centier. Samozrejme, výnikmou nie je ani Slovenská a Česká republika.

zdroj