😉 tu sa dozvieš všetko čo len chceš 😉 teda skoro všetko 😉 ak ti tu niečo chýba, napíš mi na latryna@azet.sk 😉

11. 3. 2010

Peter Kürten

 
 

 
 
Narodil sa 26.051883 v Kolíne nad Rýnom, popravený bol 2.07.1931 v Kolíne nad Rýnom.
 
Ide o nemeckého masového vraha, známeho pod prezývkou "Düsseldorfský netvor", ktorý pochádzal z 13 (!) detí, otec bol alkoholik a násilník, väznený za znásilnenie jednej zo svojich dcér...
Vlastnú ženu nútil k súloži pred deťmi. Pre Kürtena však toto bolo zaujímavým divadlom...V dome, kde bývali, sa ešte len 8 ročný Kürten spoznal s mužom, ktorý odchytával túlavých psov, ktorých potom týral a Kürtena dokonca naučil, ako sa psi masturbujú. Neskôr sa Kürten pokúsil o pohlavný styk som sestrou, ktorú otec znásilnil a tiež mal aj pohlavný styk so svojou ďalšou sestrou. Prvý krát sa do väzenia dostal ako 15 ročný za krádež a za ďalšie trestné činy si v kriminále pobudol spolu až 24 rokov - teda celú polovicu svojho života. Keď mal 9 rokov, zhodil z plte do rieky Rýn svojho kamaráta, keď za ním druhý kamarát skočil, Kürten ich oboch zatlačil pod plť a obaja chlapci sa utopili. Svoju prvú vraždu spáchal už 25.05.1913 v Kolíne, keď si pri vlúpaní sa do krčmy všimol spiace 10 ročné dievča. Znásilnil ju, škrtil a nakoniec jej do krčnej tepny zapichol nožnice. Na mieste činu zanechal vreckovku s iniciálami P.K. Polícia tak vedela hneď o koho ide - do väzenia išiel strýko nebohého dievčaťa Peter Klein...
V roku 1921 sa Kürten usadil v meste Altenburg, oženil sa a budil dojem seriózneho a usporiadaného človeka. Neskôr ale tvrdil, že svoju manželku nikdy nemiloval, oženilm sa vraj preto, aby nebol sám. Začal sa dobre obliekať, vystupovaním na verejnosti budil dôveru, získal zamestnanie a dokonca sa stal aktívnym odborárom a pravidelne navštevoval bohoslužby. Po 4 rokoch sa s rodinou odsťahoval do Düsseldorfu, našiel si zamestnanie, získal si dôveru zamestnávateľov, v mieste svojho bydliska mal povesť tichého muža s vyberaným správaním. Osem rokov držal svoje "vášne" na uzde.
Sériu sexuálnych útokov započal začiatkom roku 1929. V noci na osamelom mieste napadol 50 ročnú ženu, ktorú najprv sledoval, potom sa jej postavil do cesty a pozdravil ju príjemným hlasom. Skôr ako žena stihla čokoľvek povedať, chytil ju za golier kabátu a bodol ju malými nožničkami. Vzápätí nasledovalo ďalších 24 bodnutí. Len vďaka náhodnému chodcovi žena útok prežila. Nebola ale schopná podať polícii akúkoľvek informáciu o útočníkovi. Niekoľko dní nato bola v blízkosti kostola nájdená zohavená mŕtvolka malého dievčatka, ktoré zomrelo na mnohopočetné bodné zranenia a bolo zistené, že išlo aj o pokus znásilnenia. Telo bolo poliate horľavinou a zapálené. Krátko potom bola v priekope pri ceste nájdená mŕtvola 45 ročného mechanika s 24 bodnými ranami od nožníc. Obyvateľov zachvátil strach, ktorý sa stupňoval, pretože polícia nemala žiadnu stopu k páchateľovi týchto zločinov. Pobúrenie vzrástlo, pretože znovu bola napadnutá mladá žena, ktorej neznámy muž hodil zozadu na krk laso a stiahol ju tak na zem. Jej krik však začuli náhodní chodci, ktorí jej probehli na pomoc. Pacháteľ sa zľakol a ušiel. Však ani žena ani svedkovia ho popísať nevedeli, uviedli len toľko, že vedel dobre rýchlo utekať. Polícia z toho vyvodila, že ide o mladého muža, čomu zodpovedal profil jedného duševne zaostalého muža o ktorom bolo známe, že vždy ušiel, keď sa k nemu niekto priblížil. Muž bol zatknutý, naviac sa ku všetkému s radosťou priznal. Noviny pohotovo informovali o jeho zatknutí. Mnoho vecí však nesúhlasilo, chýbali hlavne dôkazy, ale muža nechali umiestniť do psychiatrickej liečebne, čo ukľudnilo verejnosť. Za 4 mesiace sa však útoky začali opakovať a vlna strachu opäť zachvátila obyvateľov, keď boli nájdené dve mŕtve uškrtené a podrezané malé dievčatká. Tiež bola napadnutá ďalšia žena, ktorej vtedy neznámy páchateľ ponúkol malú prechádzku. Odmietla a tak jej zasadil 14 rán nožom. Po polročnej liečbe sa táto žena zamestnala u polície ako pisárka, pretože ako jediná bola schopná spoznať páchateľa a tak si ju polícia strážila. O niekoľko mesiacov nato skutočne žena páchateľa spoznala a Petra Kürtena usvedčila.
Dňa 14.05.1930 pricestovala do Düsseldorfu 21ročná Marie Budlichová (pôvodom Češka), ktorá si tu našla prácu. Na stanici ju obťažoval bezdomovec a pretože o Düsseldorfskom netvorovi počula, nechala sa odprevadiť slušne vyzerajúcim mužom pred jeho dom. Tu ju však zrazu schytil za krk a pokúšal sa postojačky o sexuálny styk, však na úpenlivé prosby od útoku odstúpil. Túto nepríjemnú udalosť opísala svojej priateľke, no pretože poplietla jej adresu, dopis skončil v oddelení nedoručených zásielok na pošte. Poštový úradník po čase dopis otvoril a po jeho prečítaní ho predložil polícii. Detektívom sa Máriu podarilo vypátrať a tá ich priviedla pred dom utočníka. V byte bola zadržaná Kürtenova manželka, ktorá vypovedala, že deň pred tým sa jej manžel zveril s tým, že práve on je tým mužom, ktorého hľadá polícia celého Nemecka. Ešte v ten deň bol Kürten zatknutý. Obžaloba ho obvinila zo 48 zločinov, z toho 11 dokonalých vrážd, 15 pokusov o vraždy a 20 prípadov podpaľačstva vrátane ublíženia na zdraví. Kürten bol odsúdený k trestu smrti - jeho posledné slová boli: "chcem počuť špliechanie vlastnej krvy"...
Július Ševčík natočil o tomto vrahovi film pod názvom Normal s Milanom Kňažkom v hlavnej úlohe.
(zdroj a foto:cs.wikipedia.org)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára