Baffinov ostrov

(Najväčšie ostrovy sveta)

Je piaty najväčší ostrov na svete s rozlohou 507 451 km² a jeden z kanadských arktických ostrovov. Žije na ňom okolo 11-tisíc obyvateľov a pomenovaný je po britskom objaviteľovi Williamovi Baffinovi. Od Grónska ho oddeluje Davisov prieliv.

Ostrov je domovom aj polárnych líšiek, ľadových medveďov a zajacov - okolo pobrežia sa v mori zdržujú narvaly, mrože a veľryby. Prevládajú tú severné vetry, ktoré udržujú priemernú teplotu okolo -8.5 stupňa. V priebehu posledných 50 rokov sa tu výrazne zmenilo arktické podnebie, čo dokazujú aj viac ako 200 tisíc rokov staré bahnité usadeniny z dna jazera Ayr. Od roku 1950 sa tu začalo otepľovať a vedci tvrdia, že zvýšenie teploty je spôsobené globálnym otepľovaním - dnes je asi o 1.2 stupne teplejšie ako to bolo v roku 1900, čo potvrdzuje, že tento región sa otepľuje rýchlejšie ako väčšina iných častí sveta.

Obyvateľstvo, ktoré tu kedysi žilo, boli medzi rokmi 500 pred Kristom až 1500 po Kristovi tzv. Dorseti, ktorí viac ako pravdepodbne obchodovali s Vikingmi, čo dokazujú aj archeológmi objavené rôzne drevené predmety, dokonca bola nájdená i priadza. Vedci sa domnievajú, že Dorsetov naučili používať priadzu práve Vikingovia - Dorseti chodili oblečení do koží z ulovených zvierat. Troj metrový kus priadze, nájdený v tundre bol tkaný z arktických zajačích koží, zmiešaný s kozou srsťou, však nejestvujú žiadne dôkazy, žeby Dorseti chovali kozy. Naopak, vo Vikingskej osade v Grónsku sa našli identické priadze. Ďalším dôkazom o stykoch Vikingov a Dorsetov je nález drevej sošky, na ktorej sú zobrazené dve tváre otočené profilom k sebe. Jedna tvár má črty Vikingské a druhá Dorsetské.

(zdroj:translate.google.sk)