Viac ako 2000 rokov starý mechanizmus!

V roku 1900, krátko pred Veľkou nocou, objavil grécky potápač Elias Stadiatos vrak rímskej nákladnej lode, potopenej neďaleko ostrova Antikyther. Ešte v tom istom roku potápači vytiahli zo 42 metrovej hĺbky niekoľko sôch, však najväčší objav si počkal na gréckeho archeológa Valeria Stasa. Počas prieskumu nálezov v roku 1902 si všimol kameň, z ktorého akoby vystupovalo ozubené koliesko... Neskoršie však prieskum ukázal, že sa nejedná o žiadny kameň, ale ide o zhrdzavený a usadeninami husto zanesený prístroj! 

Nájdené boli tri väčšie a niekoľko desiatok menších úlomkov - prekvapujúce sú malé rozmery mechanizmu - 33cm x 17cm x 9cm. Fukčná časť mechanizmu je z bronzu a pravdepodobne bola kedysi zapúzdrená do dreveného rámu. Mechanizmus je jedinečný svojou prepracovanosťou - ide o najstarší stroj, ktorý obsahuje ozubené kolieska. Kto kedy prístroj zostrojil a k čomu prístroj slúžil? Bolo takýchto mechanizmov viac, alebo išlo o unikát? Nie je veru ľahké odpovedať, keďže od potopenia lode uplynulo viac ako 2000 rokov. Od počiatku všetko poukazovalo na to, že zariadenie pochádza z doby ešte pred narodením Krista, čo historikov a vedcov riadne miatlo, pretože ďalšie najstaršie komplexné sústavy ozubených koliesok sa dochovali z desiateho storočia - ale po Kristovi, teda o 1000 rokov neskôr! Mechanizmus z potopenej lode sa dostal do zbierky Aténskeho národného múzea, kde ho reštaurátori precízne čistili aby nepoškodili jeho štruktúru.

Do prvého a skutočne hĺbkového výskumu sa pustil britský vedecký historik Derek J. de Solla Price v roku 1951. O osem rokov nato vydal svoj článok, v ktorom prvý krát zaznela hypotéza, že mechanizmus slúžil k počítaniu polohy hviezd a planét, čo okamžite o mnoho storočí do minulosti posunulo dátum vynálezu prvého analógového počítača!

Skoro o 20 rokov neskoršie, v roku 1971, sa do výskumu opäť pustil profesor Price, tentoraz spoločne s gréckym prefesorom fyziky Charalamposom Karakalosom. Za použitia rentgenového a gama žiarenia sa im podarilo odhaliť štruktúru vo vnútri skameneného torza prístroja... Vo svojom ďalšom článku sa Price pokúsil uhádnuť význam prístroja - podľa neho sa úžasne presné a ručne vyrobené ozubené koliekska otáčali vo vnútri akéhosi mechanického kalendára!

Na základe Priceovho výskumu sa v roku 1975 britský konštruktér orlojov John Gleave odhodlal k vytvoreniu funkčnej repliky tohto záhadného mechanizmu. O ďalšiu rekonštrukciu sa v roku 1993 pokúsila austrálska skupina - počítačový expert Allan George Bromley a hodinár Frank Percival, ktorí vychádzali z presnejších a novších rentgenových snímkov. 

V roku 2005 sa rozbehla ďalšia veľká spolupráca niekoľkých univerzít a spoločností. Do aténskeho múzea sa nasťahovala celá plejáda vedcov, expertov a odborníkov, nasťahovali sem množstvo rôznych prístrojov a zariadení - okrem iného tiež novo vyvinutý špeciálny 12 tonový tomograf. Práve vďaka nemu sa podarilo odhaliť ďalšie časti tohto záhadného prístroja. Snímací systém zasa odhalil viac ako 1000 znakov a nápisov. Ukázalo sa, že počet ozubených koliesok je 37 a vďaka rozlúšteným nápisom bolo možné presnejšie pochopiť vnútornú časť a tak aj objasniť, na čo vlastne zariadenie slúžilo. Okrem funkcie kalendára, čo správne odhalil Price, dokázalo toto zariadenie predpovedať zatmenie Mesiaca a Slnka. Celý stroj bol poháňaný pravdepodobne akousi kľukou. Dokázal zobrazovať ročné obdobia, grécky zverokruh a aj fázy Mesiaca a zobrazoval pohyb hviezd, dokonca i planét, len vedci sa dohadujú, o ktoré planéty ide. Podľa niektorých ide o Venušu a Merkúr (slovo Venuša bolo aj v texte nájdené). Kalendárny rok bol 365 denný a dokonale si poradil s prestupným rokom, ktorý zaviedol Julius Caesar 46 rokov pred Kristom - mechanizmus je však datovaný približne do roku 80 pred Kristom!  

Vedci, vybavení tou najmodernejšou technikou, zvyknutí denne pracovať s počítačom, sa neubránili úžasu. Mechanizmus je tisíc rokov napred pred akýmkoľvek podobným vynálezom, podobné strojčeky sa vyrábali znovu až v 17. storočí! Konštruktér tohto záhadného mechanizmu nemohol byť v tomto obore žiadnym nováčikom, pretože si poradil napríklad s eliptickou dráhou Mesiaca okolo Zeme, ktorá zapríčiňuje premenlivú rýchlosť Mesiaca po oblohe. Súčasťou stroja je tak akási "prehadzovačka"... Z technického hľadiska je tento mechanizmus brilantne navrhnutý a tak neznámemu antickému konštruktérovi patrí jednoznačná pocta - vedel čo chce a vedel ako to dosiahnuť. Keďže pracoval profesionálne, musel mať v tom patričnú prax...Je preto pravdepodobné, že v dobe, kedy tento mechanizmus vznikol, sa nejednalo o žiadny unikát.  

Po viac ako 100 rokoch od objavu tohto mechanizmu sa vedcom podarilo skonštruovať jeho fukčný prototyp. (Autor Rien van de Weygaert, Atény, Národné archeologické múzeum)

(zdroj: topky. sk)