Pezinok

 

 

 

 

 

Pezinok je okresné mesto na juhozápade Slovenska, ležiace asi 15 kilometrov severovýchodne od Bratislavy.

Územie, na ktorom sa mesto dnes rozkladá, sa v písomných materiáloch spomína prvý krát v listine z roku 1208 ako "terra Bozin". Cez Pezinok tečie potok Saulak, miestnymi obyvateľmi od nepamäti nazývaný Cajloch, podľa ktorého je pomenovaná aj ulica Saulaková.

V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne menilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. stor. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, keď kráľ Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá. V 17. - 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín.

V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohraníckej oblasti. Prvá polovica 20. storočia však predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Jednou z príčin úapdku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné menšie mestečko Modra. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení 2. svetovej vojny. Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami.

Za posledných 10 rokov sa v Pezinku veľa postavilo a zrekonštruovalo. Je tu niekoľko supermarketov, napríklad Hypernova, Billa, a jeden (Tesco), reštaurácie a pizzérie, zopár hostincov - z ktorých najznámejší je tzv. Bermudský trojuholník: Lipár, Benda, Koníček - a niekoľko diskoték a dom kultúry. Vznikajú nové obytné zóny zamerané na individuálnu aj hromadnú bytovú výstavbu. Najznámejšia je Pinelova nemocnica na Cajle. Liečia sa tu aj duševne chorí, preto sú Pezinčania niekedy - najmä v Bratislave, predmetom rôznych žartovných poznámok. Pezinčania zase hovoria "ísť na Cajlu", čo znamená, že niekomu "preskočilo", tak patrí do blázinca - teda na "Cajlu". Mesto sa skladá zo 7 častí : Grinava, Pezinok mesto, Cajla, Sídlisko Sever, Sídlisko Juh, Sídlisko Muškát a Sídlisko Starý Dvor.

Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb.

K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí Pezinský zámok z 13. storočia, Mestské hradby, renesančná radnica, Kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1280, Kostol Premenenia Pána z roku 1659, Kostol Najvätejšej trojice z roku 1730, Kaplnka Povýšenia svätého Kríža z 18. storčia a Kostol sv. Žigmunda (v mestskej časti Grinava) pochádzajúci zo 14. storočia.

Narodil sa tu Eugen Suchoň - slovenský hudobný skladateľ.

11.06.2005 bol v Pezinku údajne upečený najväčší krčah na svete - vysoký bol 110 cm.