Milan Rastislav Štefánik

 

 

 

 

 

Bol astronóm, politik, generál francúzskej armády, zakladateľ československého štátu, prvý československý minister vojny. Narodil sa v Košariskách a zahynul vo Vajnoroch pri Bratislave.

V roku 1898 dokončil gymnázium v Szarvasi, potom odišiel do Prahy, kde najprv študoval stavebné inžinierstvo na technike a v rokoch 1900 - 1904 astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1904 obhájil dizertačnú prácu O novej hviezde v súhvezdí Cassiopea, zložil rigorózne skúšky a bol promovaný na doktora filozofie. V novembri 1904 odišiel do Francúzska, zúčastnil sa výpravy na Mont Blanc, aby pozoroval Slnko a Mars. V Paríži pracoval v slávnom observatóriu Meudone. Zúčastnil sa na zjazde Medzinárodnej únie pre výskum Slnka v Oxforde. V máji 1907 mu udelila Francúzska astronomická spoločnosť Janssenovu cenu za početné práce uskutočnené na montblanskom observatóriu. V roku 1910 bol poverený vedeckými ústavmi Bureau des Longitndes a Bureau Central Météorologigne pozorovaním Halleyovej kométy na Tahiti. Tu sa mu podarilo položiť základy tahitskej hvezdárne a založiť meteorologickú stanicu. Aj po návrate do Paríža venoval veľké množstvo energie na dobudovanie tejto hvezdárne.V roku 1912 získal francúzske občianstvo. Za vedecké práce bol ocenený Francúzskou astronomickou spoločnosťou, získal Jassenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy bol francúzskou vládou vyznamenaný Radom rytiera Čestnej légie (1914). V roku 1916 sa stal podpredsedom Národnej rady československej, ktorú založili v Paríži, a ktorá bola vrcholným politickým orgánom zahraničného odboja. V pláne Národnej rady československej bolo vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko - uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti, sústredených v Rusku a v značnom počte v Taliansku, čo sa podarilo hlavne vďaka diplomacii a kontaktom M. R. Štefánika. V roku 1918 sa stal ministrom vojny dočasnej československej vlády.

Zvesť o prvej svetovej vojne zastihla Štefánika v Maroku, kde mal v pláne zriadiť observatórium. Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole v Chartres a výcvik v stíhacej divízii v hodnosti poručíka. V máji 1915 bol odvelený na front. Počas boja upozornil na seba odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. V septembri 1915 bol odvelený na srbský front. Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán Česko - slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom.

V pláne mal vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko - uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti, diplomatické vyjednávania v Rusku, v Taliansku, získavanie dobrovoľníkov v USA, to všetko bolo úlohou M. R. Štefánika.

V roku 1917 v USA u prezidenta W. Wilsona dosiahol s podporou francúzskej diplomacie súhlas s náborom a v krátkom čase získal 3000 dobrovoľníkov. Nasledovali ďalšie rokovania na talianskej strane. Úspech a podpis zmluvy o organizácií čs. armády bol v roku 1918. Vďaka úspešným diplomatickým krokom československá armáda mala 100 000 vojakov. M. R. Štefánik si vyslúžil hodnosť generála.

V auguste 1918 podstúpil náročnú cestu k légiám na Sibíri. V Rusku ho prijali s veľkou vážnosťou. Bolo mu udelené vysoké vyznamenanie - Rad Sv. Vladimíra najvyšším ruským velením. V roku 1919 Štefánik dojednal postupný odsun légií z Ruska.

Koncom apríla 1919 zabezpečil Štefánik odchod našich zajatcov. V nedeľu 4. mája 1919 sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri Ivanke pri Dunaji zrazu zrútilo na zem. Milan Rastislav Štefánik zahynul tragicky spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Nehoda dodnes nie je objasnená.

(zdroj:osobnosti.sk)