- Aristoteles bol starogrécky filozof, encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví ( psychológie, zoológie, meteorológie atď.) Medzi jeho záujmy patrilo aj divadlo, hudba, poézia, rétorika, politika, etika, biológia i zoológia.
- V Akadémii strávil pod Platónovým vedením 20 rokov. Jadrom jeho filozofie je ontológia, ktorú nazýva "pravou filozofiou" - vytvoril ju kritickým pretvorením Platónovej teórie ideí. Po Platónovej smrti založil Aristoteles vlastnú školu nazvanú Lykeion, kde sa učenie od niektorých Platónových smerov značne vzdialilo.Žiakom sa v tejto škole hovorilo "peripatetici".
V teórii poznania Aristoteles kládol dôraz na zmyslové poznanie. Cieľom poznania sú pojmy, ktorým v realite zodpovedajú tvary. Poznanie tvarov nie je možné bez pozorovania mnohých jednotlivých vecí.
Jeho filozofické myslenie vyvolalo v Európe takmer až rozruch, keď jeho diela prenikli v 13. storočí na rané európske univerzity, najmä na Parížsku a Oxfordskú univerzitu.
Podľa Aristotelových pravidiel vedeckého uvažovania sa začali riadiť i veľkí kresťanskí myslitelia. Napr. jeho ideu prvého nehybného hýbateľa rozpracoval sv. Tomáš Akvinský.
Aristotelove diela môže niekto pokladať za suché a ťažkopádne - ako lexikón. Hovorí sa o 170 spisoch, z ktorých sa však väčšina nedochovala - zachovalo sa 47, pričom z väčšej časti nejde o hotové knihy, ale o Aristotelove poznámky k prednáškam.
Tieto spisy sa zvyknú deliť do piatich oblastí podľa svojho obsahu, či predmetu:
- Logické práce (6 prác pod spoločným názvom Organon - Nástroj),
- Prírodovedné práce (napr. Fyzika),
- Metafyzické práce, najzákladnejšie a najabstraktnejšie spisy o tzv. prvej filozofii (pod spoločným názvom Metafyzika),
- Politické, etické a estetické (6 spisov, napr. Etika Nikomachova),
- Psychologické (napr. O duši/De anima).
- (zdroj: wikipedia.sk)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára