Kremnica

 

 

 

Mesto leží v Kremnických vrchoch na sútoku potoka Bystrica a jeho pravostranných prítokov. Tu sa vyskytuje rys, jariabok a vzácne chránené vtáctvo: orol krikľavý, orol kráľovský, orol tmavý, hadiar krátkoprstý, sokol sťahovavý, prepelica, výr a volavka. V Zechenterovej záhrade sú staré stromy (dub letný a tis obyčajný) s obvodom až 505 cm, vysoké 22 metrov.

Kremnica je starobylé banské mesto s tradičným mincovníctvom, prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1328, kedy aj dostala od Karola Róberta základné mestské slobody (právo voliť richtára a prísažných, právo odvolať sa na kráľovský súd atď.) Okrem toho dostala banské a mincovné slobody podľa Kutnej Hory. Mali zrejme zabezpečiť práva kutnohorských minciarov, ktorí prišli do Kremnice, keď tu vznikla aj mincovňa. V roku 1329 tu začali raziť uhorské groše, v roku 1335 zlaté florény, známe ako kremnické dukáty.

V druhej polovici 14. storočia je doložená vyspelá banská a hutnícka technika pri ťažbe a výrobe zlata. V Kremnici používali kolesové mlyny, huty a podobne, z ktorých vychádzalo kvalitné 9 - 12-karátové zlato. V roku 1442 sa spomína 40 banských mlynov a 12 hút vo vlastníctve 7 veľkých a 24 malých banských podnikateľov. Výroba zlata sa v tomto čase odhaduje na 165 kg 12-karátového zlata ročne, produkcia mincovne asi na 14 000 zlatých kremnických dukátov ročne.

Koncom 14. a v 15. storočí sa vyvinul okolo rotundy svätého Michala hradný komplex ako sídlo komorského grófa. Mestský patriciát býval na hlavnom rýnku, ktorý jestvoval už v roku 1379. Začiatkom 15. storočia bola už Kremnica opevnená. V polovici 15. storočia bola vyspelým mestom s múrmi a 9 mestskými štvrťami, mala asi 250 domov so 690 rodinami a 3000 obyvateľov.

Mestská správa sa vyvíjala už od vydania privilegiálnej listiny, pričom sa správne výsady množili rýchlejšie ako výsady hospodárske (napr. v roku 1400 právo meča a podobne). Z roku 1331 je známa prvá mestská listina aj s mestskou pečaťou. Na začiatku 15. storočia tu stretávame už vyvinutú samosprávu s richtárom, 12 prísažnými, notárom, novou pečaťou, viedli sa mestské knihy. V roku 1456 získala Kremnica právo pečatiť červeným voskom.

Kremnica čerpala bohatstvo aj z pozemkového vlastníctva. Dvojmíľové právo podmienilo kolonizáciu Kremnice a vznik osád Krahule, Kremnické Bane a obcí Horný a Dolný Turček, Veterník, Sklenné a Horná Štubňa. Kremnica získala v roku 1429 od komory obce Kunešov, Lúčky, Hornú Ves a Šváb. Politicko-hospodárske aspekty sledoval Zväz stredoslovenských banských miest z roku 1388, dlhý čas vedený Kremnicou. V roku 1429 predal panovník komorné panstvo mestu a zriadil novú Mincovnú komoru v Bratislave. V roku 1560 vyhorel hrad a jedna tretina mesta. V 16. storočí sa Kremnica pridala k reformácii. Usadením františkánov v meste v roku 1653 začala sa rekatolizácia.

V roku 1880 postihlo Kremnicu zemetrasenie spôsobené zrútením starých šácht a štôlní pod mestom.

S rozvojom kapitalizmu rástlo aj robotnícke hnutie, už v roku 1852 však začali nepokoje baníkov. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia vznikajú sociálne, politické a odborové organizácie, však v roku 1921 a 1934 opäť robotníci štrajkovali.Najväčší štrajk, pri ktorom došlo k zrážke s políciou a četníctvom bol v roku 1934. Kremnica sa stala jedným zo stredísk protifašistického boja. V roku 1939 sa vzbúrila miestna vojenská posádka proti vojne s Poľskom. Koncom augusta 1944 partizáni zastavili dopravu na železnici Zvolen - Vrútky a obsadili mesto. Moci sa ujal revolučný národný výbor. Po páde Prievidze sídlil v Kremnici štáb 4. taktickej skupiny povstaleckej armády. Fašisti obsadili mesto 6. 10. 1944. Na Skalke neďaleko mesta, kde bola počas SNP partizánska nemocnica, sa povstalci bránili až do 24. 10. 1944. V Kremnici väznilo gestapo niekoľko stoviek partizánov a ilegálnych pracovníkov. Mnohí zahynuli. Ich pozostatky sa našli v masových hroboch na okolí. Kremnica bola oslobodená 3. 4. 1945.

Kremnica je mestská pamiatková rezervácia:

Nachádza sa tu Mestský gotický hrad z 13. a 15. storočia, Karner - rotunda sv. Ondreja v románskom slohu z polovice 13. storočia, gotický Kostol sv. Kataríny zo 14. storočia, prestavaný v 15. storočí, gotické Hradné opevnenie zo 14. storočia , Špitálsky kostol sv. Alžbety z konca 14. storočia, Mestské opevnenie okolo jadra mesta z 15. storočia, Meštianske domy na námestí,Socha Madony v neskorogotickom slohu zo začiatku 16 storočia, Kláštor františkánov s kostolom v barokovom slohu z rokov 1653 - 1660, Kaplnka na Kalvárii z roku 1734, evanjelický Kostol z roku 1826, postavený v klasicistickom slohu asi podľa projektu M. Pollacka, Sochy od D. Stanettiho z 18. storočia, dve sochy Jána Nepomuckého z dielne D. Stanettiho z 2. polovice 18. storočia : Immaculata z roku 1765 a Florián z roku 1760, Trojičný stĺp z roku 1772. Dodnes sú tu zachované banské dvojpodlažné domy z konca 17. a začiatku 18. storočia, pôvodne v gotickom slohu, sú 2-3podlažné, renesančne upravované v 18. a 19. storočí,

Kremnica je rodiskom významných osobností:

 

- Gejza Angyal (24. 12. 1888 - 24. 9. 1956) maliar; tu pôsobil aj zomrel,
- Jozef Dohnány (8. 10. 1873 - 27. 12. 1947), hudobník,
- Ján Bohumír Ertel (asi v roku 1695 - 11.11. 1757), skladateľ duchovných piesní,
- Ľudmila Lehotská-Krížková (10. 1. 1863 - 8. 5. 1946), hudobníčka; tu aj zomrela,
- Štefan Monetarius (15. - 16. storočie), hudobný teoretik,
- Ján Stirbitz (? - 1662), skladateľ.

 

 (zdroj:e-obce.sk - upravené)