Angkor Vat

 

 

Pomaly sa rozpadajúce velebné chrámy Angkoru - hlavného mesta stredovekej Khmerskej ríše, zostali po storočia ukryté v hlbinách kambodžskej džungle. Dnes patria k najväčším pokladom svetovej kultúry!

Keď si franczúsky katolícky misionár Charles Emile Bouillevaux v roku 1848 kliesnil cestu neprístupnou kambodžskou džunglou, narazil na rozvaliny akéhosi veľkého dávneho mesta. Medzi rozvalinami našiel Angkor Vat, jeden za najväčších svätostánkov sveta. Objavil niekoľko obrovských zrúcanín, pozostatkov kráľovského paláca. Múry boli zhora až dole pokryté reliéfmi zobrazujúcimi mužov bojujúcich s palicami a oštepami a boli tu zobrazené i zápasy slonov. Ďalší bojovníci vystreľovali z luku tri šípy naraz. Rovnako ohromený bol svojim nálezom aj francúzsky prírodovedec Henri Mouhot, ktorý sa o desať rokov neskoršie vydal po Bouillevauxových stopách. Uprostred džungle zbadal viac ako sto chrámov z 9 až 13 storočia...

Na angkurských chrámoch vidno postupný prechod od hinduizmu k buddhizmu. V sochách, reliéfoch a rezbách ožívajú výjavy z hindskej mytológie, exotické tanečnice a králi sedia na slonoch a cisári tiahnu v čele svojho vojska do boja. Angkor zdobia nespočetné zobrazenia kľudného a vyrovnaného Buddhu. Kto tento nádherný komplex vybudoval? Čo spôsobilo jeho vzostup a pád? Najstaršie kambodžské písomné pramene pochádzajú len z 15 storočia. Až keď bol Angkor objavený, začala na svetlo vychádzať dovtedy neznáma epocha khmerskej civilizácie.

Trosky Angkoru ležia neďaleko veľkého jazera Tonlesap - asi 240 kilometrov severozápadne od hlavného mesta Kambodže - Phnompenh. V časoch najväčšieho rozkvetu okolo roku 1 000 n.l mal Angkor plochu 190 kilometrov štvorcových a bol tak najväčším mestom stredovekého sveta. V jeho uliciach, námestiach, terasách a chrámoch žilo okolo 600 000 obyvateľov a v okolí Angkoru žilo až okolo milióna ľudí. Mesto obývali Khmerovia, ich náboženstvo - variantu hinduizmu - priniesli do juhovýchodnej Ázie indickí obchodníci v 1. storočí n.l.

Bádatelia si dnes lámu hlavu nad tým, že o tejto husto osídlenej a technicky vyspelej oblasti, pochádzajúcej z obdobia okolo roku 1 000 p.n.l, sa nezachovali žiadne staršie doklady o existencii miest ešte pred 7 storočím n.l, kedy khmérska civilizácia začala rozkvetať.

Najdokonalejším výrazom nadania Khmérov pre umenie a monumentálnu architektúru sa stal práve Angkor. Khmérovia zhotovovali dokumenty na palmových listoch či kožiach zo zvierat - tie sa časom rozpadli. Archeológovia teda museli získavať informácie o minulosti tohto mesta z viac ako tisíc vyrytých nápisov, väčšinou v khmérskom a sanskrtskom jazyku. Nápisy odhalili, že hlavnou postavou Khmérov v čase ich vzrastu bol Džajavarman II, ktorý na začiatku 9 storočia vyslobodil svoj ľud spod jávskeho jarma. Uctieval Šivu - jedno z hlavných hinduistických božstiev a založil tiež kult boha-kráľa. Tak, ako aj jeho nástupcovia, vybudoval chrám, falický symbol svojej duchovnej a pozemskej moci. Po smrti vladárov sa tieto chrámy stali ich hrobkami.

Mesto Angkor vyrástlo do obrovskej metropole a rozmeroch dnešného Manhattanu, jeho najkrajšou budovou sa stal Angkor Vat, ktorý dal počiatkom 12 storočia vybudovať Súrjavarman II, ako svoju budúcu hrobku. Je zasvätená hindskému bohovi Višnuovi a jeho plocha dosahuje skoro dva a pol štvorcových kilometrov. Tento svätostánok je pravdepodobne najväčším náboženským komplexom aký bol kedy postavený, pôdorys tvorí rad obdĺžnikových múrov, najvyššie veže vyčnievajú až 60 metrov nad okolie džungle. Cez zimný slnovrat dopadá na Angkor Vat tieň neďalekého chrámu Prasat Kuk Bangro - takže sa zdá, že khmérske stavby mali aj akúsi astronomickú funkciu. Angkor bol bohatým mestom, úrodná pôda polí v okolí dávala až tri krát do roka možnosť zberu ryže, jazero Tonlesap ponúkalo množstvo rýb a v hustých lesoch sa ťažilo dostatočné množstvo ako teakového, tak aj iného dreva. Je preto ťažko pochopiteľné, prečo bol Angkor náhle opustený. Prečo sa toto kedysi rozkvitajúce mesto premenilo na trosky? Naskytajú sa dve teórie, ktoré sú založené na náboženskej téze.

Podľa prvej teórie vyplienili Angkor v roku 1177 bojoví Čamovia, Džajavarman VII už stratil vieru v ochrannú moc hinduistických božstiev, khmérovia prijali formu buddhizmu, ktorá sa zriekla násilia. Džajavarman zasvätil Buddhovi svoj chrám a tak v dôsledku tejto náboženskej konverzie sa thajská armáda, ktorá v roku 1431 zaútočila na Angkor stretla iba so slabým odporom a za 7 mesiacov mesto vyplienila. Angkor už potom nikdy nedosiahol svoju bývalú slávu.

Druhá, fantastickejšia teória, vychádza zas z buddhistickej legendy: Jedného khmérskeho kráľa natoľko urazil syn akéhosi kňaza, že dal chlapca utopiť v jazere Tonlesap a rozhnevaný boh sa za tento čin pomstil. Jazero sa vylialo z brehov a celý Angkor zničilo. Pretože sa jazero v období monzúnov často rozvodňuje, môže byť na tomto aj niečo pravdy.

Dnes okolie Ankgoru opäť zarastá džunglou, vegetácia spôsobuje v múroch trhliny a kamenné múry obrastajú machy a lišajníky. Aj keď boli nedávno proti postupujúcej džungli použité chemikálie, nik nepozná dlhodobé účinky tejto metódy. Však ešte ničivejšie sa prejavili rozsiahle dôsledky dlhoročnej vojny a tiež vykrádanie chrámov - zlodeji kradnú ako reliéfy, tak aj sochy a predávajú ich do cudziny. Nad budúcnosťou tohto jedinečného komplexu visí otáznik...

(zdroj:tajemstvi.webnode.cz,upravené)