😉 tu sa dozvieš všetko čo len chceš 😉 teda skoro všetko 😉 ak ti tu niečo chýba, napíš mi na latryna@azet.sk 😉

27. 11. 2009

Robert Falcon Scott

 


 
Tak ako Amundsen, aj Scott túžil dosiahnuť južný pól. K moru mal napokon blízko už od detstva, keďže v rodine sa pýšili niekoľkými mužmi, patriacimi ku kráľovskej námornej flotile. A tak sa Scott už v trinástich stal námorným kadetom.
Postupne však zisťoval, že je čím ďalej tým viac priťahovaný ľadovým kráľovstvom Antarktídy. Keď bol poverený vedením expedície v roku 1901, neváhal ani chvíľu. Práve Scottova výprava poskytla cenné informácie o Antarktíde: nielenže potvrdila fakt, že je Antarktída pevnina, ale zaujímavé boli aj poznatky o jej oblastiach i faune. Scott sa domov vrátil ako hrdina -objaviteľ. Napriek tomu mu nedala spať jedna vec - pokorenie južného pólu.
Keď sa Scott rozhodol pre ďalšiu výpravu za tajmi južného pólu, vedel, že sa tentoraz musí pripraviť naozaj dokonale. Británia na expedícii nešetrila, a tak na loď mohol naložiť Scott nielen novinku - motorové sane, ale aj kvalitné drahé oblečenie, sibírske poníky a polárne psy.

Bohužiaľ, na rozdiel od Amundsena sa Scottovi nedarilo tak ovládať psie záprahy, ako si želal a neprialo mu ani počasie. Ba aj poníkov museli napokon utratiť, pretože ustavične zapadali do snehu a expedícia strácala priveľa času ich vyslobodzovaním.

Motorové sane tiež nevydržali dlho, a Scott sa tak mohol utešovať len myšlienkou, že azda je doterajšia smola len akousi predohrou veľkého úspechu, aký na expedíciu čaká. A tak keď Robert Scott 16. januára 1912 dosiahol južný pól, miesto osláv čakalo výpravu sklamanie - nórska expedícia ich prebehla o celý mesiac. Sklamaného Scotta čakala už len cesta domov...
Zdrvená výprava na druhý deň pokračovala v ceste na základňu. Počasie sa však naraz zhoršilo, teplomer ukazoval štyridsiatku pod nulou a expedícia bojovala aj s búrkami i vlastnými zraneniami. Po mesiaci pochodu prišla o dvoch členov a pomaly aj zvyšným bádateľom dochádzali sily. Robert Scott podľahol hladu, zime a vyčerpanosti 29. marca 1912 ako posledný a do rodnej Británie sa teda nevrátil žiaden z členov výpravy.

O pol roka neskôr sa pri záchrannej výprave našli už len zmrznuté pozostatky expedície, len niekoľko hodín cesty od základne. Miesto veľkých osláv na počesť navrátivších dobrodruhov tak Britániu zahalil smútok ...
(zdroj:magazín.sk)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára