Oravský hrad

 

 

Hrad pochádza z obdobia stredoveku, prvé písomné zmienky o ňom sú z roku 1267. Bol postavený na starobylom hradisku, ktoré sa prebudovalo do podoby moderného gotického hradu. Počas ďalších siedmich storočí sa nepretržite vyvíjal, staršie budovy sa opravovali, dokonca aj búrali a nahrádzali novými. Fascinujúca stavba sa týči na skale už niekoľko storočí a pohľad na ňu, keď sa vynorí zo zákruty v obci Oravské Podhradie, vyrazí dych. Jej krása a členitosť s mnohými zákutiami je ako stvorená na tie najfantastickejšie predstavy. Hlavne za tmy.

Záhadné svetlá v nočných hodinách, tajomné kroky neviditeľných bytostí, zápach spálených sviečok, prechádzky Čiernej panej či tajomná postava v kapucni. To je len zopár zvláštnych zážitkov návštevníkov Oravského hradu. Jednou z najkrajších miestností hradu je prvá hradná galéria. Juraj Turzo vyzerá, akoby z obrazu pohľadom prísne skúmal každého návštevníka. Povráva sa, že ak k nemu priložíte ľavú ruku, pocítite zvláštne vibrovanie. Azda najviac záhadných zjavení sa viaže k Turzovmu palácu, ktorý bol vybudovaný na prelome 16. a 17. storočia. Práve po jeho chodbách vraj istý kastelán videl prechádzať Čiernu paniu. Povesť hovorí, že to Alžbeta Coborová, poctivá hospodárka, sľúbila svojim sluhom, že aj po smrti bude dohliadať na ich prácu. A tak sa tu z času na čas objaví, aby sa uistila, že všetko je tak, ako má byť. Hneď vedľa kaplnky je sakristia, v ktorej sa nachádza paramentár, kus cenného barokového nábytku z polovice 18. storočia, a nádherná vyrezávaná nika s námetom peklo, očistec a raj. Šepká sa, že niekedy sa zvyčajne zamknuté dvere z kaplnky samy otvoria alebo zavrú. Žeby dával o sebe správu najvýznamnejší obyvateľ tohto sídla Juraj Turzo?

O strašidlách a duchoch jedného z našich najkrajších hradov by vedeli rozprávať aj americkí vedci a filmári zo Science Channel, ktorí v ňom strávili dve novembrové noci v roku 2007. Vedenie múzea ich síce pustilo len do niekoľkých miestností, ktorými denne prechádzajú stovky návštevníkov, no bádatelia si tu prišli na svoje. Boli vybavení špeciálnymi kamerami a detektormi. Navštívili viaceré hrady v Európe, skúmali, či sú tam nejakí duchovia. Z hradu odišli veľmi spokojní. Vraj toľko strašidelných vecí na štvorcový meter nikde nenatočili...

Punc tajomnosti a hrôzy určite dodal Oravskému hradu aj horor Upír Nosferatu - Symfónia hrôzy. V roku 1921 ho na Oravu prišiel nakrúcať nemecký režisér Friedrich Wilhelm Murnau. Inšpiroval sa románom Brama Stokera Drakula a vo filme zobrazil rovnako mrazivú atmosféru ako autor krvilačného netvora z rumunskej Transylvánie.
Niekdajšia vojenská pevnosť a sídlo významného rodu Turzovcov sa na pár týždňov stala domovom filmového grófa Orloka, stvárnil ho Max Schreck. M. Chmelík sa domnieva, že Murnau dostal tip na túto slovenskú stavbu od potomkov Turzovcov, ktorí pochádzajú z rôznych krajín, hlavne však z Nemecka.
V legendárnom horore sa ocitli najmä zábery na vonkajšiu stavbu, interiér sa nakrúcal zrejme na nejakom nemeckom hrade. Zámerom režiséra bolo dosiahnuť tajomnosť, a preto je väčšina snímok vo filme zvolená tak, aby nebolo jednoduché hrad identifikovať. V nemecko-talianskom dobrodružnom filme Cárov emisár hral Oravský hrad úlohu opevneného kláštora na Sibíri. V Dračom srdci dostal svoju pôvodnú rolu - rytierske stanovište. Na Oravskom hrade sa nakrúcali aj rozprávky Kráľ Drozdia brada či Sokoliar Tomáš.

(zdroj:plus7dní.pluska.sk)